Vyššia pravda mieru na svete

Tento článok som našla u reverendky Misy asi pred mesiacom a dotkol sa ma na hlbokej úrovni. Ona ho písala z príležitosti 21.septembra – Svetového dňa mieru. Misa Hopkinsová sa zamýšľa, či je mier len predstava, o ktorej spolu hovoríme, alebo či je to uchopiteľná realita:

Sama sa čudujem, koľkokrát som v živote hovorila o svetovom mieri a potom som bola hrubá k niekomu v mojom okolí… Niečo vo mne mi vraví, že to bolo možno častejšie, než by som bola ochotná pripustiť. Je svetový mier vôbec možný, kým som uviaznutá v svojich vlastných príbehoch a nevnáram sa do mieru, ktorý sa nachádza v spoznaní vyššej pravdy? Čítať ďalej

Čo je pravda?

Dnes som si upratovala poštu, našla som nejaké staré maily a v nich linky, išla som po linkách, nachádzala nové a nové hrozienka a nakoniec som sa zastavila na jednom drobnúčkom s výdatnosťou celého vinohradu… 🙂 Milujem tieto momenty, kedy v mojej hlave niečo docvakne a odrazu si poviem “no jasné…” 🙂

V minulosti sme sa veľakrát točili okolo pravdy. Nakoniec som dospela k názoru, že niečo ako “pravda” neexistuje, ale nebola som z toho celkom hepi 😕 … A dnes, po prečítaní nasledovných riadkov, som pochopila, že som len podľahla klamu, že musí byť jedna jediná pravda – inak žiadna pravda neexistuje… že existuje len realitaČítať ďalej

Boh nás trestá? Skutočne?

Toto je prevzaté z článku reverendky Misy Hopkinsovej a je to úvaha o tom, ako niekedy uprostred liečenia máme tendenciu spadnúť späť do sebaobviňovania a sebaľútosti:

Presvedčenie, že nás boh trestá, som zažila u mnohých ľudí práve uprostred procesu hojenia. Keď sa hojenie dostane do krízy, často sa čudujeme, čo sme urobili, že sa nám to deje. Potom si povieme, že ak sme si to zaslúžili, budeme sa s tým musieť naučiť žiť… Toto presvedčenie však ešte nikdy nikomu nepomohlo, len zničilo šance ľudí skutočne vyhojiť staré rany. Čítať ďalej

Zhmotňovanie budúcnosti bez strachu z nedostatku a halászlé

Toto je spracovanie článku reverendky Misy z jej blogu, v ktorom sa Misa Hopkinsová zapodieva mamonárstvom a hrabivosťou našej doby:

V klíme poslednej ekonomickej krízy sme zistili, že je veľmi ťažké myslieť na hocičo, čo je za hranicami našej bezprostrednej potreby postarať sa o seba a o našu rodinu. Načo by sme špekulovali o dôchodku? Načo by sme sa starali, komu pripadne náš majetok, až tu už nebudeme? A napriek tomu, či si to uvedomujeme alebo nie, spôsobom, akým sa rozhodneme žiť dnešok, vytyčujeme spirituálno-hospodársku cestu pre budúce generácie. Čítať ďalej

Keď sme dostatočne nepredvídali: Výčitky

Na stránke reverendky Misy sa objavil nový článok spolu s meditáciou na danú tému. Ide o to, že niekedy sa pustíme smerom, ktorým by sme sa neboli pustili, keby sme vedeli, ako veci dopadnú… a potom treba v rámci psychohygieny a zachovania si optimizmu zbaviť sa ľútosti z toho, čo sa stalo. Tu je:

Pozreli ste sa už niekedy spätne na svoj život a ľútosťou, pretože ste dostatočne nepredvídali, čo sa môže stať, a nepripravili ste sa na to? Čítať ďalej

Ste v poslednom čase ospalí?

Včera mi prišiel newsletter od Misy Hopkins. Hovoril o ospanlivosti:

Aj keď nie ste chronicky nedospatí, v poslednom čase ste sa možno cítili ospanlivejší – hlavne ak ste citlivejší jedinci alebo snívate o dobre pre celé ľudstvo.

Pred pár rokmi jeden môj priateľ a medicínman mi vysvetlil, že niektorí z nás prišli na Zem, aby cez sny pozdvihli planétu i ľudstvo. Kedysi boli “snívači” uznávaní a dostávali podporu v tej nehmotnej činnosti, ktorou konali pre dobro svojej komunity.

Dnes sa povznášame nad naše vnútorné volanie snívať a neuvedomujeme si, že to môže byť tiež jedna z foriem, ako poslúžiť ľudstvu. Čítať ďalej

Snívaj svoj život, než ho začne snívať niekto iný!

Dnes mi prišla meditácia a článok od Reverendky Misy, ktoré ma hodne oslovili. Článok sa volá Dream Your Life or Someone Else Will. Je o tom, že všetci snívame do reality svoj vlastný život – a ak to nerobíme, tak odovzdávame moc iným a oni nám vysnívajú náš život miesto nás! Jedna z Misiných známych to naformulovala: “Otázka neznie, ako vyzerá tvoj sen. Otázka znie: aký sen si?”

Rodíme sa zo snov. Potom dostávame svoje ľudské telo, kde sa spustí záves deliaci tento svet od všetkého ostatného, a zvyšok života trávime snahou rozpamätať sa na svoje sny… a v konečnom dôsledku sa rozpamätáme, že my sme náš sen. Čítať ďalej

Meditácia Naša odvrátená tvár

Väčšinou sa snažíme byť dobrí a vyzerať dobrí v očiach iných. Ale potom niekedy máme zlý deň a prejavíme také svoje vlastnosti, za ktoré sa buď hanbíme, skrývame ich alebo sme si vôbec neuvedomovali, že sme toho schopní. Je to len prirodzené. Mimo reality nášho fyzického sveta neexistuje “dobré” a “zlé”, existujú len skutky a ich dopady. Vlastnosti a ich prejavy. Myšlienky a ich dôsledok. A pretože veci nie sú “dobreé” alebo “zlé”, nepotrebujeme nič potláčať a za nič sa hanbiť. Sme dokonalí tým, že v nás je všetko. Keď si umožníme prijať toto presvedčenie, prestaneme sa na naše drobné “zlyhania” pozerať ako na známku zlého charakteru a vidíme len to, čo to v skutočnosti je: nejaká vlastnosť prejavená v nevhodnej situácii – a preto vedúca k nevhodnému výsledku. Čítať ďalej

Buď ako nebo

Urobme si na chvíľku čas a prietor pre seba. Nájdime si miestočko, kde budeme nerušení, pohodlne sa usaďme a zavrime oči. Jemne a bez námahy dýchajme a cíťme, ako vzduch prúdi do nášho vnútra. Načúvajme tichu a pokoju medzi jednotlivými dychmi. Ponorme sa do ticha a do pokoja.

Prestaňme vzdorovať tichu. Ponorme sa do priestoru, ktorým sami sme. Vnímajme, cíťme, viďme sami seba ako nedoziernu nočnú oblohu – nekonečný priestor a kde-tu nejaká planéta. Bunky nášho tela sú niečo podobné. Medzi jednotlivými bunkami je obrovské množstvo priestoru. Uvedomme si tento priestor Uvedomme si, že tento priestor sa rozprestiera aj ďaleko za hranice nášho fyzického tela. Precíťme, čo to znamená “byť priestorom”. Dovoľme priestoru, nech nás obklopí svojou láskavou ochranou, nech nás drží a podopiera. Dovoľme priestoru, nech je pre nás neobmedzeným zdrojom pokoja a energie. Staňme sa prietorom medzi jednotlivými bodmi nášho konania… Čítať ďalej

Meditácia: Vďačnosť za nevnímané dary

Toto je ďalšia z meditácii od reverendky Misy Hopkinsovej. Prišla dnes – a práve dnes som pocítila celú lásku a podporu Univerza, takže to chápem ako udičku, že ju mám posunúť okamžite ďalej 😛 :

Nájdite si tiché, nerušené miestočko. Pohodlne sa usaďte a zatvorte oči. Nenásilne sa nadychujte a vydychujte, až kým sa vaše telo a vaša myseľ neskľudnia. Presuňte vnímanie do svojho srdca a dýchajte. Len dýchajte, kým vaša myseľ a telo nebudú úplne pokojné. Čítať ďalej