Zo stalkovacej skupiny: obmedzenie predpokladania cez parafrázovanie

 

Zo stalkovacej skupiny:

Už som sa trochu vyhrabala z prenosu stránky a navyše mi posledné dni po kúpeľni lozili mravce a upozorňovali ma, že zanedbávam “skupinové”, tak som sa rozhodla zasa nakopnúť trochu moje stalkovanie piatich dohôd. (A hlavne som sa ráno pristihla, ako sama sebe z nejakého divného dôvodu vysvetľujem užitočnosť parafrázovania, čo som odinterpretovala ako “operený nákop” 😛 .)

Takže: vybrali sme si tému (ne)robenia predpokladov. Mala som pôvodne pocit, že tu som z toho krásne vonku a budem sa blýskať ako najmúdrejšia, najúžasnejšia a najzručnejšia 😛 , ale realita mi otrčila prostredník… Keď odhliadnem od ezoterickej oblasti, kde sa skutočne držím celkom dobre, v dennom živote predpokladám v jednom kuse! 😳 Niekedy preto, že nemám čas overovať si, inokedy (a oveľa častejšie) preto, že nemám odvahu alebo chuť overovať si. V dennom živote si totiž uhrávam svoje maličké egúšikoviny a to ma vedie k tomu, že sa držím predpokladov, pretože keby som si ich overila, veci by mohli začať vyzerať inak, ako ich vnímam v súčasnosti – a to by mohlo podriapať fasádku môjho egúšiatka-cicúšiatka… Čítať ďalej

Reklamy

Ako každou vetou hovoríme o sebe

Len čo niečo vypustím z úst, dávam v tom súčasne aj správu o sebe. Každá správa obsahuje (aj) isté sebavyjadrenie. Tým pádom sa každé slovo stáva priznaním a každé vyjadrenie sa stáva ukážkou našej osobnosti. Toto sebavyjadrenie prebieha viac alebo menej vedome a môže byť hlboké alebo plytšie, obsažné alebo menej obsažné, skryté alebo zjavné – ale nemôže nebyť.

Tak vysielateľa ako aj prijímateľa správy stojí narábanie s touto sebavyjadrovacou zložkou správy hodne energie, pretože táto zložka je psychologicky výbušná. Čítať ďalej

Každá výpoveď oslovuje štyri uši

Bezchybné narábanie so slovami je nástroj na to, aby sme získali kontrolu nad našou vlastnou komunikáciou. Ak sa nám zdá, že okolie na nás reaguje podivne, keď mu niečo hovoríme, je načase zavenovať sa spôsobu, akým hovoríme. Má to niekoľko dôvodov.

Prvý, podľa neurolingvistického programovania (NLP) znie: výsledkom tvojej komunikácie je reakcia, ktorú dostávaš. Reakcia na tvoje slová ti povie, ako si práve zakomunikoval – čo si povedal a či to viedlo k tomu, čo si chcel dosiahnuť (pretože veď vlastne kvôli tomu komunikujeme, nie?). Čiže ak nedosahujeme želaný cieľ, nemá význam jedovať sa, že ten druhý je debil (hoci môže byť 😛 ), ale upraviť svoju komunikáciu tak, aby to aj “ten debil” pochopil. Čítať ďalej

Zo stalkovacej skupiny: Čo vysielame, keď hovoríme?

Keď sme sa v stalkovacej skupine začali venovať dohode “buď bezchybný so svojím slovom”, vyplávali na povrch rôzne nedorozumenia.  Tak som siahla do svojej starej “debničky s nástrojmi” a začala som vyťahovať poznatky s témou komunikácie. Ak chceme byť bezchybní so svojím slovom, musíme totiž získať citlivosť pre to, čo hovoríme a ako to hovoríme.

Tento článok hovorí o tom, že každá naša správa má aspoň dve roviny: vecnú (to, čo hovoríme) a vzťahovú (to, ako vidíme seba, toho druhého a náš vzájomný vzťah). Čítať ďalej

Buď bezchybný so svojím slovom… alebo Bacha na to, čo tliapeme!

Keď stalkujeme, často sa nám stáva, že nás ľudia okolo nás vytáčajú. Rozmýšľala som, že by som napísala niečo o tom, prečo nás vytáčajú a kedy nás vytáčajú… aby ste nedopadli tak ako ja 😛 – že ma ľudia vytáčajú sústavne

Predstavte si dospelého človeka. Predstavte si ho ako chodiaceho snehuliaka: jedna guľa dole, jedna v strede a jedna navrchu. V prírode musí byť tá spodná najväčšia. V našom prípade je jedno, ktorá z nich je najväčšia – paseku dokážu narobiť aj tak!

Tieto tri gule predstavujú tri zložky ľudskej osobnosti. Tá spodná je Dieťa: pôvodná, obmedzeniami nemodifikovaná bytosť, ktorá keď je hepi, očakáva, že všetci sa budú tešiť s ňou; keď je namrzená, zinscenuje superdrámu, vyrobí tyátr a hádže sa o zem. Čítať ďalej

Bezchybnosť slova

“Predpoklady sa robia väčšinou tak rýchlo a celkom podvedome, pretože máme dohodu, že budeme týmto spôsobom komunikovať, pretože tá dohoda hovorí, že klásť otázky nie je bezpečné. Panuje dohoda, že keby nás ľudia mali radi, mali by vedieť, čo chceme alebo ako sa cítime.” — don Miguel Ruiz

(Assumptions are made so fast and unconsciously most of the time because we have agreements to communicate this way, we have agreed that it is not safe to ask questions; we have agreed that if people love us, they should know what we want or how we feel.) Čítať ďalej

Aké správy vysielate?

Tu je článok dona Miguela Ruiza a jeho syna José Ruiza v spolupráci s Janet Millsovou z 23.7.2010. Hovorí o tom, že by sme si mali dávať pozor na to, aké správy vysielame; už len samotné uvedomenie si dokáže podstatne zmeniť našu osobnú silu.

Už ste si všimli, že všetci sme “poslovia”, nosiči správ? Každý z nás používa slová na to, aby si tvoril svoj názor alebo aby ho vysvetlil. Sústavne používame slová na to, aby sme sebe a ľuďom okolo nás odovzdávali správy a prijímali ich on nich (alebo aj od nás samých). Otázkou však zostáva: Aký druh správ sprostredkujeme? Pravdu alebo lži? Sprostredkovanie lží je problém, pretože každý konflikt – či už vnútorný alebo medziľudský – je výsledkom toho, že veríme lžiam a vysielame lži. Čítať ďalej

Je problém myslenie… alebo cítenie?

Dnes mi prišiel citát, ktorý mi padol nesmierne dobre. Lepšie mu porozumiete, ak nebudete brať “myslenie” a “cítenie” ako momentálnu činnosť, ale ako typ energie, cez ktorý si vymieňate informácie so svetom okolo vás:

“Život je komédia pre tých, čo myslia – a tragédia pre tých, čo cítia.” Horace Walpole

(Life is a comedy for those who think… and a tragedy for those who feel. Viac citátov Horacea Walpolea.) Čítať ďalej

Jedna pravda – rôzne cesty

V posledných dňoch panovala dosť horúca atmosféra v diskusii k článku Astrálne cestovanie. Ono sa k nej schyľovalo tak-či-tak, videla som to prichádzať, ale bola som lenivá s tým niečo robiť… až kým to neprepuklo v plnej kráse. A potom som mala na výber: buď budem hasiť požiare, alebo sa budem učiť.

Rozhodla som sa pre to druhé.

Čo som sa dozvedela? Že ľudia, ktorí sa rozvíjajú a zvyšujú svoju vibráciu, sú v rôznych “kategóriách”. Niektorí vyštartovali z hodne nízkej vibrácie (tiež k nim patrím – sme “staršie” ročníky a “materialisti”), iní mali šťastie a narodili sa neskôr, keď už bola vibrácie Gaie (a spoločenské podmienky) taká vysoká, že sa nemuseli veľmi namáhať, aby prekonali “hmotu”. Čítať ďalej