Keď už som včera ťahala karty pre iných, došlo mi otupno a tak som dnes vytiahla kartu aj pre seba. Chvíľu som na ňu divne pozerala – mám rada lúku a slnečnice, mám rada otvorený priestor a názov Vulnerability (Zraniteľnosť) mi veľa nehovoril.
Začala som uvažovať. Najprv mi to prišlo také absurdné – veď tie kvety nie sú “zraniteľné”. Majú korienok v zemi a keby sa ich nadzemnej časti čokoľvek stalo, vyženú z korienka znova.
Potom som si spomenula, že niektoré typy kvetov sú “letničky” – jeden korienok, jedenkrát kvitnúť a potom hastalavista, bejby. Tie by mohli byť zraniteľné… Keby sa niekto prebehol po lúke a podupal ich, možno by už nevyhnali. Možno by to bol taký premárnený kvietkovský život.
Z toho som sa dostala na otázku, ale či tie kvety beriem ako samostatné jednotky, alebo ich beriem ako súčasť prírody… pretože príroda je nezraniteľná. Keď požiare vypália celé lány lesa, na popole začnú rašiť nové stromčeky, ktoré dovtedy v tieni tých starých nemali šancu. Takže možno nie individuálny kvet či strom, ale príroda je nezraniteľná… Čítať ďalej