Energetické telo a snívanie

No a posledná časť výpiskov z druhej kapitoly sa bude týkať nášho energetického tela. Potom máme kapitolu 2 za sebou a ide sa snívať ďalej 🙂 .

Energetické telo je naša reprezentácia v svete energie. Nie naša obálka, tá je súčasťou sveta hmoty a definuje, akí sme; energetické telo je čisto energetická časť z nás, niečo ako energetická verzia nášho fyzického tela, schopná vnímať energiu priamo, schopná s ňou činiť a robiť energetické zásahy, ktoré sa potom objavujú v našom hmotnom svete. Čítať ďalej

Skauti a ich energia

Skautov popisuje stručne Castaneda v druhej kapitole (a potom buď ešte na inom mieste, alebo v inej knižke, už si nepamätám). To, čo som doteraz v hlave nosila o skautoch, boli tri veci:

  1. je to nejaký týpek u Castanedu
  2. Castaneda mal medzi bosorkami nejakú Nury Alexander a hovoril jej “Blue Scout” (Modrý skaut) – a bola dosť veľký ksicht – nepríjemná, výbušná, zádrapčivá; niektorí ju označovali za takmer psycho
  3. “skaut” je nejaká pozícia v bosoráckej skupine, niečo dosť podradné, akoby “vecopodávač” alebo “kávovarič” alebo “šíriteľ poplašnej správy” 😉 .

No a potom mi anjelskí povedali, že som “skaut”. A s tými možnosťami hore sa nemožno čudovať, že som nebola svojou jedinečnosťou až taká nadšená. Čítať ďalej

Prvá brána: ček! :-)

Zvládla som to! 😀 Na druhý pokus, ale predsa… Večer som si urobila zoznam otázok, ktoré chcem s Castanedom prebrať. Bola v tom prvá brána snívania i anjeli. Pri prvej bráne som chcela vedieť, nakoľko je dôležité dodržať postup, a chcela som si overiť teóriu, že môj inovatívny 😉 postup snívania viedol k zvýšeniu neschopnosti odlíšiť reálne od snového. A čo sa týka anjelov, mala som včera podivný deň. Dopoludnia som si na nich už nespomenula ani raz, zato popoludní sa to začalo hromadiť a ja som zaregistrovala +/- autobus okolo 20 kontaktov, lenže navyše boli inej kvality. Málokedy viem, kedy ma volajú, ale toto sa cítilo presne tak.

No a potom taká “maličkosť” – vojsť do sna a odísť z neho cez bránu. :-/ Čítať ďalej

Prvá brána snívania

Dnes sa dostávam k druhej kapitole knižky, venovanej prvej bráne snívania. Po 10 rokoch z nej vyťahujem celkom nové pochopenie… a už som začala špekulovať, že budem musieť kúpiť novú knihu, pretože pri čítaní si v knihách označujem fixkou zaujímavé pasáže a po dvoch čítaniach už mám problém udržať pozornosť na pôvodnom texte a neskákať od označeného k označenému… A ako to býva, to zaujímavé tentokrát prichádza z pasáží, ktoré označené neboli, alebo zo vzťahu medzi nimi. 🙂 Čítať ďalej

Druhá pozornosť

Priznávam, ja si “fakty” veľmi nepamätám a viac ma zaujímajú súvislosti. Preto si z Castanedových kníh pamätám len tie príbehy, ktoré boli pre mňa relevantné v čase čítania – ako sa veci vyvíjali, čo kto urobil a k čomu to viedlo a čo sa dalo urobiť inak. Toto je štýl, akým sa učím.

Teraz, ako som sa pustila čítať znova The Art od Dreaming, tak je na začiatku hodne “teórie”. Samozrejme, že som ju už dávno zabudla. Samozrejme, že ju mienim čoskoro zabudnúť znova… ak sa ma netýka. Čítať ďalej

Obrazy po stenách

Záznam zo včerajšieho snívania, ale bude len taký “vlažný”. Včera som sa najprv nevedela skontaktovať, potom som zaspala a snívalo sa mi. Už si presne nepamätám, čo, ale ku koncu sna som sa dostala do pololucidity a začala si ten sen rozoberať (ešte počas snívania). Lenže… akosi som nerozumela. Mala som pocit, že hlboko vnútri rozumiem, ale keby som to pripustila, tak by to znamenalo znova len návrat k anjelom, takže som zúfalo hľadala iné vysvetlenie – a moc som sa nechytala. Zavrzla som na poslednom obraze Čítať ďalej

“Aká si?”

Zavolala som si Castanedu. Už pred spaním som si čítala jeho knihu a v riadkoch, ktoré som prečítala už x-krát, som znova pre seba nachádzala niečo nové. Napríklad som sa zastavila na tomto a hodne som si to musela premieľať v hlavinke:

Ak oddelíš sociálnu časť vnímania, budeš vnímať podstatu všetkého. Všetko, čo vnímame, je energia, ale pretože nedokážeme Čítať ďalej

Kríza viery pokračuje: Castaneda, pokus druhý

Nechcem to urieknuť, ale zdá sa, že sa pomaly staviam na nohy. Po takmer polroku “nemohúcnosti” – pričom z nej nemôžem obviniť nikoho, len svoju vnútornú mľandravosť. 😉 Halt, aj ja som len človek. V plnej jeho (ne)kráse.

Už som spomínala, že sa u mňa veci menia a že sa snažím odrezať od anjelov. Vďaka Pierrakosovej som dospela k názoru, že ak sú anjeli len projekcia môjho podvedomia, moja naviazanosť na nich môže predstavovať moje najväčšie obmedzenie, pretože Čítať ďalej

Postreh dňa: Na čo Budha zabudol?

Dnes som znova vzala do ruky po dlhom čase knižku. Už som sa pokúšala aj predtým (po pár rokoch nečítania, čo bol stav, aký som si nedokázala kedysi ani len predstaviť), ale vždy som ju odložila – dokonca aj moju milovanú Taishu Abelar, vďaka ktorej som si vôbec trúfla na Castanedu. No a dnes po zrelej zlomkosekundovej úvahe som vzala do rúk knižku, ktorú mi kedysi odporúčali ako štartovaciu – The Power of Silence (Sila ticha, alebo aj Moc ticha, podľa toho, ako ju čítate 😉 ).

A hneď začiatok ma dostal. Začína to tým, že Čítať ďalej

Starý, verný, vypelichaný pes

Od istého času som sa v ezoterike zosilnene stretávala s vykrikovaním o egu: mojom, tvojom, hocikoho… a ako sa ho treba zbaviť.

Lenže, ľudkovia, veci sa majú inak… Práve to ego, ktoré tak nenávidíme, nám umožňuje vnímať, čo sme ešte my a čo už nie sme my, ale niečo iné, s čím možno narábať, premiestniť to, zjesť to, dýchať to, vyvaľovať sa v tom, hrať sa s tým a podobne… Ego nám umožňuje Čítať ďalej