Toltékovia poznajú niečo ako Sen Planéty – veľmi presný popis toho, ako svet vyzerá, ako sa správa a aký je vo vzťahu k nám. Zdieľaním Sna Planéty sa vieme zaradiť do spoločenstva – ale súčasne nás obmedzuje len na určité vnímania, na určité možnosti a na určité správania.
Ako to vyzerá v praxi?
“Ak vidím toto, znamená to toto. A ak to značí toto, musím reagovať takto.”
A Bashar na to: “Nie; nemusíš.” Čítať ďalej
Čo je naša myseľ? Mnoho ľudí sa so svojou mysľou identifikuje. Ale tak, ako máte ruku, no nie ste svoja ruka, tak máte aj myseľ, no nie ste svoja myseľ – inak by ste si ju nedokázali uvedomovať. Inak by nemala podobu nejakého “objektu”, veci, o ktorej sa dá hovoriť. Preto majú ľudia taký problém, keď majú vysvetliť, čo je “ja”…
Ale prečo teda máme myseľ? Ruku máme kvôli niečomu – dokážeme ňou babrať veci. Kvôli čomu teda máme myseľ? Čítať ďalej
Posledný zo série článkov, ktoré na Belangelo slúžia ako príprava na prácu v projektoch, a pokračovanie posledného článku o modeloch reality. Dnes sa na rad dostáva náš spôsob života (rutiny):
Minule sme si hovorili o modeloch reality. Spomeňme si: ak sa prirovnáme k počítaču, tak náš model reality je ako hardvér a náš spôsob života je ako softvér, ktorý robí z hardvéru použiteľnú jednotku… denné narábanie s hardvérom, teda naše každodenné rutiny. Čítať ďalej
Každý deň so sebou vláčime bremeno, ktoré by sme vláčiť nemali. Bojíme sa, že nie sme dosť dobrí alebo že zlyháme. Zažívame neistoty, napätie a prílišné sebavnímanie. Bojíme sa, že sa ľudia od nás odvrátia, že nás využijú alebo nás prestanú mať radi. Všetko toto nás nesmierne zaťažuje. Snažíme sa vybudovať si Čítať ďalej
Dnes začína v projekte Rok pre seba týždeň práce s vlastnou negativitou. Keďže je to také… všeľudské 😛 …, budem väčšinu článkov uverejňovať paralelne aj tu. Využite to a popracujte na sebe – ak sú tam návody alebo úlohy, neodkladajte ich na zajtra, ale si ich urobte hneď. A ak chcete, napíšte svoje postrehy.
Začíname článkom Sila spočíva v jasnosti, ktorý je úvodom do celého týždňa (mimochodom, už štrnásteho! 🙂 ): Čítať ďalej
Ďalší z úryvkov od Gabriele Rudolphovej, znova z (Un)endlich frei! – Traumata als Tor zur Freiheit – a zasa skôr prerozprávanie ako preklad:
Keď sme ako malí zažili nejaký traumatizujúci zážitok – napr. nezáujem alebo odmietnutie -, vyhľadávame aj ako dospelí podvedome situácie alebo ľudí, ktorí v nás tú dávnu bolesť znova vyvolávajú. Toto večne pripomínanie si bolesti je mechanizmus, ako Čítať ďalej
Na fejsbúku som našla video Jeffa Fostera, ktoré so mnou hlboko zarezonovalo (som zvedavá, či práve na tej správe, ktorú chce posunúť ďalej 😉 ). Je o tom, že hlboká akceptácia nie je nič, čo by sme “robili” alebo “dosahovali”, ale je to to, čo sme práve teraz… 🙂 No, ide sa na prepis tých myšlienok, čo ma zaujali: Čítať ďalej
Z druhej a tretej lekcie kabaly som sem nedávala zápisky, pretože si to najprv musím vnútorne spracovať. Miestami sa môj svetonázor bil s ich svetonázorom, takže to bude chcieť čas, než veci do seba zapadnú… Ale na dnešnej lekcii sme robili úžasné cvičeníčko, ktoré si sem idem hneď nahodiť.
Tak po prvé, musím siahnuť do nespracovaných vecí a budem hádzať pojmy bez hlbšieho vysvetlenia, len na to, aby sme s nimi vedeli pracovať. Na minulej lekcii sme sa zapodievali pojmom “oponent” (protivník, dokonca padlo i slovo Satan – vtedy som sa totálne vypla, tieto náboženské bláboly ja skutočne nemusím 😕 ). Minule to vysvetľoval iný učiteľ, David, a nejako horšie som rozumela jeho dôvodeniu; dnes sme mali znova Michal a tak som si veci ozrejmila. Oponent je čosi, čo spôsobuje náš pocit opozície voči zvyšku sveta, pocit malosti, nedostatočnosti, pocit obete. Toľko na vysvetlenie stačí. Je to taký vnútorný hlas v nás, ktorý nás večne upratováva a núti nás konať z predpokladov a predsudkov a autopilota. Asi už tušíte, že sa blížime k Ruizovi a Castanedovi. 🙂 Čítať ďalej
Keď som sledovala, ako si ľudia obvykle interpretujú Tolleho a jeho prítomný okamih, uvedomila som si jedno – “teraz som v prítomnom okamihu”. Ako keby to bola nejaká zručnosť, ktorú zapneme a vypneme. Teraz sme v prítomnom okamihu – a teraz už nie.
Ale kde sme, ak nie v prítomnom okamihu? A keď pre nás všetko je “prítomný okamih”, tak potom nijaký “prítomný okamih” neexistuje. My sme náš “prítomný okamih”. Nepotrebujeme sa sústreďovať na to, aby sme v ňom “boli”. Potrebujeme sa sústrediť na to, ako sa v ňom cítime. Naším pocitom si totiž utvárame jeho kvalitu. A náš pocit je priamy výsledok toho, čo si práve myslíme.
Takže ak sa nám nepáči náš život, začnime myslieť tak, aby sa nám začal páčiť. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 