Nechcem to urieknuť, ale zdá sa, že sa pomaly staviam na nohy. Po takmer polroku “nemohúcnosti” – pričom z nej nemôžem obviniť nikoho, len svoju vnútornú mľandravosť. 😉 Halt, aj ja som len človek. V plnej jeho (ne)kráse.
Už som spomínala, že sa u mňa veci menia a že sa snažím odrezať od anjelov. Vďaka Pierrakosovej som dospela k názoru, že ak sú anjeli len projekcia môjho podvedomia, moja naviazanosť na nich môže predstavovať moje najväčšie obmedzenie, pretože Čítať ďalej








