Je možné, že máme pred sebou a okolo seba práve rozbúrené vody – alebo nás ešte len čakajú… Niekedy musíme čeliť v živote situáciám, s ktorými sme sa ešte nestretli a na ktoré nemáme potrebné vedomosti, zručnosti či poznanie. Ako vtedy reagujeme?
Najčastejšie, keď je pred nami niečo, z čoho máme strach, urobíme si o situácii istú predstavu a tú potom riešime v hlave. Problém je, že situácia v reáli a predstava v hlave nie sú jedno a to isté – kým situácia v reáli sa sekundu zo sekundy vyvíja a môže nabrať celkom nečakané zvraty, naša predstava v hlave je statická, nemenná a s obmedzeným počtom možností riešenia. Keď ju začneme v hlave rozoberať a hľadať to najvhodnejšie riešenie, môže sa stať, že narazíme buď na nedostatok informácií alebo na prekážku, s ktorou nevieme pohnúť. V hlave sa nám situácia vidí neriešiteľná, hoci v reáli by už medzitým možno vyzerala celkom inak. Čítať ďalej



Veľa nešťastia a nedorozumení v našom živote vzniká preto, lebo konáme z nášho ega, nie z našej skutočnej podstaty. Nerobíme to vedome – od detstva sme nútení prispôsobovať svoje prejavy tomu, čo sa od nás očakáva, aby nás iní neodohnali a nevylúčili zo svojho stredu. Človek sám o sebe je slabý tvor a potrebuje iných ľudí okolo seba. Tak sa začne prispôsobovať. Začne svoju identitu odvíjať od toho, ako ho hodnotia iní. Niektoré veci “predstiera”, lebo ich okolie očakáva, iné kamufluje, lebo okolie by ich neprijalo. A niektoré vlastnosti si už postupom času ani neuvedomuje – len ho nekonečne rozčuľujú na iných… 


