Keď odmietame niečo, posilňujeme to

1454911_595749953806540_1107505014_n

“Čo odmietaš na sebe alebo na iných, tomu dodávaš silu a naďalej si to priťahuješ.” — Robert Betz

Kým nie sme schopní pozrieť sa na všetky aspekty (vlastnosti, pocity) v nás, prijať ich s porozumením a akceptáciou, zosilňujeme ich a priťahujeme tak ľudí, ktorí pre nás tieto aspekty stelesňujú.

Ak sme napríklad na našich rodičoch nemali radi ich slabosť a hovoríme si, že “takýto nechcem nikdy byť”, musí nás Život stále tlačiť do slabosti, aby sme si mohli dokazovať, že to zvládame. Keď si však povieme “som silný a smiem byť aj slabý” a prijmeme stav vlastnej slabosti (bezmocnosti, bezradnosti, zmätenosti) a cítime sa v ňom dobre, stávame sa vyváženými a stabilnými. Čítať ďalej

Keď niekto svoje problémy premieta na teba

ReflectionPhotography_009Zo stránky Spirit Science and Metaphysics :

Keď ti iný človek robí zle, tak preto, že sám hlboko v svojom vnútri trpí a toto utrpenie premieta na teba. Nepotrebuje potrestať; potrebuje pomôcť. To je správa, ktorú vysiela.

Nebojuje s tebou. Bojuje sám so sebou a tento svoj bol prenáša do vzťahu k tebe. Povedzme, že si zlý človek (alebo aspoň to tvoje “nadstavbové ego“, s ktorým sa identifikuješ a s ktorým musíš žiť, je “zlý človek”). Odrazu vidíš niekoho, kto je stelesnením láskavosti. Už len pohľad na niekoho, kto pre teba stelesňuje dokonalú láskavosť, súcit alebo šťastie ťa rozhnevajú, pretože ti pripomínajú, ako veľmi sa odchyľuješ od svojej skutočnej podstaty. Čítať ďalej

Kedy potrebujeme byť zraniteľní (a zraňovaní)?

man-worryAko som sa dnes prehrýzala cez záplavu motivačných citátov a postrehov na fejsbúku, čosi v mojej hlave “doinkubovalo” a zasa viem o kúsok viac… Vyštartovalo to citátom Kurta Vonneguta “Sme to, čo sa tvárime, že sme, preto si musíme dať pozor, ako čo sa tvárime, že sme.” (We are what we pretend to be, so we must be careful about what we pretend to be.) To sa mi spojilo so sebarozvojovým sloganom “tvár sa, že to si, až sa tým nestaneš” (fake it till you make it) a nato v hlavinke hneď zablesklo “ksichti” a vynorila sa moja pochybnosť o platnosti jedného citátu. Na jednom diskusnom fóre mi Tina poskytla niekoľko otázok, ktoré mi pomohli rozobrať moje energetické prepojenia, ale tie sem nedám, pretože sú to jej otázky, nie moje 😉 … Ak bude chcieť, sama ich zverejní. Mne v každom prípade pomohli pozrieť sa na seba trochu drsnejšie, ako to obvykle robievam – a už sa to mlelo… Čítať ďalej

Ak ťa niečo dožiera…

1208888_295520027254902_1513365390_n

Všetko, čo nás hnevá na iných, vie nás doviesť k pochopeniu seba samých.

Zo stránky Spirit Science and Metaphysics:

Ak ťa niečo trápi či dožiera, dotýka sa to nejakého vnútorného problému, ktorý máš.

(If something bothers you, it’s hitting an issue that you have.)

A medzi komentármi na túto výpoveď som našla jeden, ktorý sa mi páči, ale ako sa poznám, nie som si istá, či sa mi nepáči len preto, že by sa mi hodilo, keby to tak bolo… Anyway:

Práve si začínam uvedomovať, že správanie iných nemusí vždy zrkadliť presne ten vnútorný problém v nás. Chvíľu mi trvalo, než som na to prišla. Pre mňa to má skutočne do činenia s učením sa neposudzovať druhých. Posudzovanie má mnoho podôb a tí druhí mi pomáhajú naučiť sa zakotviť viac v láske.

(I’m just realizing that the behavior of others doesn’t always have to mirror the exact internal problem with ourselves. It took me awhile to figure this saying out. For me it really has to do with learning not to judge others. There are many facets to judging and others help me learn often how to center myself more in love.) Čítať ďalej

Neviditeľné, ale prítomné

1044278_599145690107001_65382479_nZo stránky Soulful Intentions:

Ľudia vo vás nedokážu vybudiť veci, ktoré už nenosíte v sebe, vo vnútornom chráme mysle. Emócie, myšlienky, programovanie, predsudky sú zakorenené do spôsobu, akým myslíme, a do akcií/reakcií na situácie. Tieto veci v sebe nosíme, ale sú ukryté v temných kútoch našich myšlienkových konštruktov. Keď s nami niekto hovorí a my zareagujeme určitým spôsobom, reagujeme len tým, čo v sebe už na reagovanie máme. Čiže: nemôžeme zareagovať hnevom, ak v sebe určitý aspekt hnevu už nenosíme. Nemôžeme zareagovať hanbou, pokiaľ pocit hanby nie je naše “temné tajomstvo”, ktoré ukrývame pred svetom i sebou. Keď reagujeme, tak preto, že daná emócia chce byť uznaná ako niečo, čo v sebe máme a potrebujeme na tom popracovať. Nikto nás nedokáže donútiť, aby sme reagovali istým spôsobom či aby sme cítili istým spôsobom – to my sa rozhodujeme zareagovať alebo cítiť v súlade s naším životom a jeho podmienkami. Slová iných sa môžeme rozhodnúť prijať alebo neprijať. Naše emócie buď priznáme alebo ignorujeme. Všetko je vec voľby, ktorú si v danom okamihu uvedomujeme a dostávame možnosť prijať/neprijať, čeliť emócii alebo ju odignorovať a opakovať tak cyklus aj naďalej. Čítať ďalej

Čo som si uvedomila o “zrkadlách”

odraz v jazereZasa som začala chodiť po lekároch a v takom prípade využívam cestu autobusom na to, aby som počúvala Ruiza. Je to s ním ako s Castanedom – vždy zarezonuje niečo iné. Veci, ktoré som doteraz chápala nejako, pretože to chápanie zodpovedalo môjmu stupňu poznania, môžem začať chápať inak, ak mám nové zážitky a nové poznanie.

Tentokrát ma “dobila” pasáž, ktorú som už pred časom spracovávala – o tom začmudenom zrkadle.  Je to veľmi pekná pasáž o tom, že všetko je Svetlo a to, čo vnímame ako “hmotu”, je vlastne len odraz svetla na hustejšej vibrácii (mojimi slovami). Ruiz píše, ako chlapík, čo zažil osvietenie,  pochopil, že ak teda Svetlo je Boh, tak on je stelesnením Boha (pretože je obrazom Svetla) a každý iný človek že je tiež stelesnením Boha… Lenže ostatní to nechápali, pretože ich “zrkadlá” boli začmudené dymom predpokladov a vovychovávaných predsudkov. Čítať ďalej

Pravda neklame

Mám ďalšiu pasáž z Jeffreyho Chappella, Aswers From Silence. K tejto sa dopracoval, keď prečítal sériu úžasných kníh a zistil, že niekto autora obviňuje z plagiátorstva. Okamžite bežal za svojím Osvieteným Ja, čo mu k tomu povie:

“Z tvojej strany to vyvoláva poranenie následkom zrady a sklamania. Nechali ťa padnúť, keď si očakával, že ťa podržia. V konečnom dôsledku je zrada záležitosť opustenia. Myslel si si, že ste obaja boli spolu, ale keď tam ten druhý nebol na to, aby ťa podržal, veľmi drsne si zažil pocit osamelosti. Predstava, že autor bol falošný, ťa tiež hodila späť. Tvoja otázka je: Autor, zradil si ma?” Čítať ďalej

Kým je duša zrkadlo

Dnešný článok som včera začala písať ako odpočet, ale sa mi trocha zvrhol 😉 na inú myšlienkovú cestu. Na túto cestu ma vzal Miguel Ruiz, keď poslal svoj včerajší motivačný citát:

Pochopenie korení v rešpektovaní a v láske; ľutovanie korení v nedostatku rešpektu a v strachu. — don Miguel Ruiz

(Compassion comes from respect and from love; feeling sorry comes from lack of respect and from fear.)

Potom som sa na internete potkla o citát Rumiho, ktorý sa mi ale s Ruizom spojil skôr cez svoj ilustračný obrázok – strach ako skreslenie odrazu na hladine, ktorú rozčerilo hodenie kameňa. Perfektné zrkadlenie sa mení na pokrivené zrkadlenie, dokonalý obraz sa mení na deformovaný obraz: Čítať ďalej

Šamanské liečenie: práca s naším “tieňom”

Práca s tieňom je o zažití a akceptovaní každej časti z nás bez toho, aby sme ju chlievikovali ako “dobrú” či “zlú” a je to podstatná časť na ceste k tomu, aby sme sa stali “kompletným človekom”, ako to hovoria toltékovia.

Táto pasáž z Katie Weatherupovej k spôsobom využitia šamanských ciest patrila pre mňa k tým bolestivejším, ale aj tak hodne objasňujúcim. Keď pozerám na výpisky, tak to budem musieť prekladať dobreže nie vetu po vete 😕 … No, nevadí, my to nejako zvládneme 🙂 : Čítať ďalej

Každý na svete má darček práve pre teba

“Nič nás nerobí obyčajnejšími, viac podobnými všetkým tým, ktorých posudzujeme, ako keď sa podvedome identifikujeme s  myšlienkami a pocitmi, čo nám navrávajú, že sme akosi odlišní, lepší ako všetko okolo nás.” — Guy Finley

(Nothing makes us more common, more alike all that we judge, than unconsciously identifying with those thoughts and feelings that tell us we’re somehow different, better than all that we see.) Čítať ďalej