Kukučka, jeleň, strach a smrť

hirschKonečne sa moja energia začína dávať do poriadku a už aspoň na chvíľku dokážem vyliezť z tela a začínam cítiť kontakt s anjelmi (Otec dodržal slovo a nastavil ma aspoň na rozpoznávanie Gabriela, keď už nikoho iného 😕 ). Tak to teda využívam na krátke šamanské cesty – zaspím, ešte než sa dostanem na svoje silové miesto, ale už si dokážem okolo seba vykonštruovať aspoň svoju vstupnú bránu, lesík. A tak sa chodí do lesa.

Minule som sa tam poriadne dobehla. Po dlhom čase som dokázala vybudovať lesík. Celá nadšená som si ho preciťovala a pozerala sa do korún stromov oproti belasej oblohe. Na jednom konári som objavila kukučku. A čo urobím ja, baba bláznivá? Zachovám sa ako malá šracka: “Kukučka, kukučka, zakukaj mi – koľko rokov si ešte požijem?” Ľudia – nezaujíma ma to. Nezaujíma ma to tak priepastne ako máločo iné… Ale vidím kukučku a musím sa spýtať. Čítať ďalej

Rozhovor o zabíjaní

smrtKrkavec nám poslal článok zo svojho blogu:

Keď zabiješ človeka, je to vražda. Je to zlé. Nesprávne. A čo eutanázia? Čo, keď človek chce odísť, ale prístroje mu bránia? Ale lekári mu bránia? Vlastne ho znásilňujú. Čo je správnejšie, zabiť alebo znásilniť?

Sú ľudia, čo nejedia mäso, pretože sa nechcú podieľať na zabíjaní. Dokonca sú takí, čo si kúpia topánky z umelej kože vyrobenej z ropy, len aby nemuselo byť z kože stiahnuté nejaké zvieratko. Čo nesie viac smrti? Ťažobný, ropný a chemický priemysel? Alebo jedno zabité zviera? Navyše, zviera nemuselo byť pre kožu zabité – mohlo uhynúť z rôznych dôvodov.

Mám pocit, že sa veľa ľudí stráca. Súc v mestách a odrezaní od prírody – už nechápu, že smrť je prirodzená. Už nechápu, že smrť je súčasťou kolobehu života. Naši predkovia to vedeli. Na Vianoce smrť dokonca stále nevedomky oslavujeme. Zomiera Dedo Mráz, zomiera starý rok – a rodí sa nový. Rodí sa bábätko boh, nové Slnko, Ježiško. Čítať ďalej

Diskusia o smrti

dgrooverAngel_of_DeathĎalší článok od Groovera. Mená som menila, oznámila som mu to, ale reakciu som nedostala – asi tiež loví nejakého bobra 😉 . Takže ako to vyzerá, je to prepis nejakej jeho konverzácie s ľuďmi, čo sa rozhodne nevolajú Miško Lienka, Jožko Motúzik a Ferko Očko:-P :

Po smrti nemôže byť “nič”, pretože “nič” neexistuje.

Miško Lienka:
Porovnajme si Boha a nič. Nič nikto nevidel. Boha nikto nevidel. Nič sa nedá vážiť. Boh sa nedá vážiť. Nič sa nedá merať. Boh sa nedá merať. Nič nemá časti. Boh nemá časti a dalo by sa pokračovať z toho mi vyplýva Nič=Boh, Boh=Nič. Ďakujem za pozornosť. Čítať ďalej

Dosť času vo večnosti…

Uvedomenie si nestálosti vecí a používanie smrti ako poradcu sú ústredné stavebné kamene v učení dona Juana a v práci Castanedu. V žiadnom prípade nejde o intelektuálne či filozofické cvičenie. Nestálosť (po česky by to bolo lepšie: “pomíjivost”) treba chápať a cítiť na úrovni buniek. Musí byť skutočne hmatateľná a skutočne prítomná, aby ovplyvnila naše prežívanie. Tým, že potláčame realitu a konečnosť smrti, sami seba programujeme na sen, na virtuálnu realitu, v ktorej nič nie je konečné, kde sa správame, ako keby sme mali žiť naveky, kde slová a skutky v sebe nenesú hrozbu toho, že by mohli byť prípadne naše posledné. Čítať ďalej

Nevyhnutnosť

V konečnom dôsledku sme len súčtom všetkého nášho konania a budeme mu čeliť v okamihu smrti.
Alebo je to smrť v každom okamihu nášho života, ktorá nás núti čeliť tomu, čo robíme? — Lujan Matus

(In the end we are the sum total of our doings and we will be faced by those doings at the moment of our death.
Or is it our death in every moment that we live, that faces us with what we do? ) Čítať ďalej

Ako nám oči pomôžu siahnuť na pamäť tela

Z blogu Lujana Matusa, z článku Viac o smrti ako poradcovi:

Vľavo je nákres smerovania pohľadu a pohybu očí, prevzatý z neurolingvistického programovania (NLP). Z týchto pohybov sa pri NLP odčítava, v akom type vnútorného programu sme práve ponorení. Dá sa použiť na to, aby sme vedeli povedať, či nám niekto klame alebo nie. NLP-praktici používajú pohyb očí na to, aby zrušili negatívne programovanie.

V svojej knihe Awakening the Third Eye: Discovering the True Essence of Recapitulation dáva Lujan Matus techniky na toto použitie, predovšetkým vzostupné a zostupné zízanie na rastliny, pričom zízanie privádza človeka späť do jeho stavu pôvodnosti.

A keď k tomuto príde, mení sa neistota na poznanie, na rozdiel od istoty, ktorá je nástrojom upevňovania vlastnej sebadôležitosti. Čítať ďalej

Sebadôležitosť a smrť

Princíp smrti ako najspoľahlivejšieho poradcu je v Castanedových knižkách veľmi výrazný. Zasa som po čase vzala do rúk jednu z dávnejšie čítaných knižiek. Otvorila som na mieste, kde Castaneda popisuje jednu zo svojich návštev u dona Juana, keď ho don Juan vzal von do buša. Castaneda si všimol, že don Juan vôbec nie je fragilný starík, ako by sa dalo predpokladať. Dokonca pocítil z jeho prítomnosti istú obavu a keďže v tom čase sa don Juan zastreľoval na jeho sebadôležitosť, tak Castanedova nervozita len rástla. Čítať ďalej

Smrť bosoráka: ako zomrel don Juan

Úryvok z jedného z interview s Carlosom Castanedom z roku 1994. Moja obľúbená pasáž… 🙂

Hovorili ste o konci vášho učenia s donom Juanom. Kde je teraz?

Castaneda: Odišiel. Vytratil sa.

Bez slova?

Castaneda: Don Juan mi povedal, že naplní sen bosorákov, opustí tento svet a vkročí do “nepredstaviteľných dimenzií”. Premiestnil svoj kotviaci bod z jeho fixácie v bežnom ľudskom svete. My by sme to nazvali zážeh zvnútra. Je to alternatíva k umieraniu. Buď vás pochovajú šesť stôp pod zem alebo zhoríte. Don Juan si zvolil zhorenie. Čítať ďalej

Hádam, kadiaľ ísť… Ktorá cesta je pre mňa tá správna?

Dnešný článok je určený priamo pre Samuela 🙂 , ale aj pre ostatných, ktorí sú niekedy trochu netrpezliví a majú pocit, že im chýba orientácia, že nevedia, ktorou cestou sa pustiť… Slová dona Juana by vám v tom mali pomôcť:

Castaneda: The Teachings of Don JuanPozorne preštuduj každú cestu. Vyskúšaj ju toľkokrát, koľko považuješ za potrebné. Potom sa spýtaj sám seba – a nikoho iného, len seba. Polož si otázku, ktorú kladie len veľmi starý človek. Môj dobrodinec mi položil túro otázku, keď som bol mladý, ale moja krv bola príliš búrlivá na to, aby som porozumel. Teraz už rozumiem. Poviem ti ju: Má táto cesta srdce? Všetky cesty sú rovnaké: nevedú nikam. Idú divočinou. O mne možno povedať, že som pochodil poriadne dlhé cesty, a napriek tomu som sa nikam nedostal. Otázka môjho dobrodinca má teraz zmysel. Má táto cesta srdce? Ak má, je dobrá; ak nemá, je nanič. Obe  nevedú nikam, ale jedna srdce má a druhá nie. Ísť jednou bude príjemný zážitok; kým ňou budeš kráčať, ty a cesta budete jedno. Pusti sa druhou a budeš preklínať svoj život. Na tej prvej sa cítiš silný, tá druhá ťa oslabuje. Čítať ďalej

Kam pôjdete po smrti, pani bosoráčka? :-)

Táto otázka sa mi zdala veľmi smiešna a tak ju hodím aj sem. Vyhrabala som ju, keď som ňúrala v starých rozhovoroch castanedovcov. Menovite toto je z rozhovoru Taishe Abelar pre Magical Blend Magazine, číslo 40, z októbra 1993.

Otázka: Kam si myslíte, že pôjde vaša bosorácka družina po smrti?

Taisha: Podľa mňa kročíme do nikdy sa nekončiacej revolúcie. Splynieme s tou nepredstaviteľnou, nepomenovateľnou silou, ktorej sme len drobúčkou čiastočkou. Čím menej sme z energetického hľadiska “ľudskí”, tým viac splývame so Všetkým-čo-je. Možno to znie studeno a bezcitne, ale nie je to tak. Bosoráci majú city a obrovskú náklonnosť, ale takmer vždy sú neosobné. Sú súčasťou energie, ktorá vyviera zo stavu vnútornej pohody. Keď je vaše energetické telo zdravé, máte silné pozitívne emócie, ktoré vychádzajú zo samotného Univerza. Čítať ďalej