Armando Torres: Encounters with the Nagual
“Sebadôležitosť je smrtiaca; prerušuje voľný tok energie a to je fatálne. Zodpovedá za náš koniec ako jedincov a jedného dňa nás vykynoží ako živočíšny druh. Keď sa bojovník naučí odhodiť ju nabok, jeho duch sa víťazne rozvinie ako divé zviera oslobodené z klietky a pustené na slobodu.”
“Ži svoj život tak, aby strach zo smrti nikdy nevstúpil do tvojho srdca. Nikoho netrýzni kvôli jeho viere; rešpektuj názory iných a vyžaduj, aby aj oni rešpektovali tvoje. Miluj svoj život, zdokonaľuj svoj život, skrášľuj všetky veci v svojom živote. Snaž sa žiť dlho a so zmyslom, ktorý slúži iným ľuďom. Priprav si vznešenú poslednú pieseň pre ten deň, kedy prekročíš poslednú hranicu.
Vždy daj znak alebo slovo pozdravu, keď sa tvoja cesta kríži s cestou iného človeka, a to aj cudzinca, a to aj v pustatine. Prejavuj rešpekt voči všetkým ľuďom a nikoho nevzývaj. Čítať ďalej
Konečne sa moja energia začína dávať do poriadku a už aspoň na chvíľku dokážem vyliezť z tela a začínam cítiť kontakt s anjelmi (Otec dodržal slovo a nastavil ma aspoň na rozpoznávanie Gabriela, keď už nikoho iného 😕 ). Tak to teda využívam na krátke šamanské cesty – zaspím, ešte než sa dostanem na svoje silové miesto, ale už si dokážem okolo seba vykonštruovať aspoň svoju vstupnú bránu, lesík. A tak sa chodí do lesa.
Minule som sa tam poriadne dobehla. Po dlhom čase som dokázala vybudovať lesík. Celá nadšená som si ho preciťovala a pozerala sa do korún stromov oproti belasej oblohe. Na jednom konári som objavila kukučku. A čo urobím ja, baba bláznivá? Zachovám sa ako malá šracka: “Kukučka, kukučka, zakukaj mi – koľko rokov si ešte požijem?” Ľudia – nezaujíma ma to. Nezaujíma ma to tak priepastne ako máločo iné… Ale vidím kukučku a musím sa spýtať. Čítať ďalej
Krkavec nám poslal článok zo svojho blogu:
Keď zabiješ človeka, je to vražda. Je to zlé. Nesprávne. A čo eutanázia? Čo, keď človek chce odísť, ale prístroje mu bránia? Ale lekári mu bránia? Vlastne ho znásilňujú. Čo je správnejšie, zabiť alebo znásilniť?
Sú ľudia, čo nejedia mäso, pretože sa nechcú podieľať na zabíjaní. Dokonca sú takí, čo si kúpia topánky z umelej kože vyrobenej z ropy, len aby nemuselo byť z kože stiahnuté nejaké zvieratko. Čo nesie viac smrti? Ťažobný, ropný a chemický priemysel? Alebo jedno zabité zviera? Navyše, zviera nemuselo byť pre kožu zabité – mohlo uhynúť z rôznych dôvodov.
Mám pocit, že sa veľa ľudí stráca. Súc v mestách a odrezaní od prírody – už nechápu, že smrť je prirodzená. Už nechápu, že smrť je súčasťou kolobehu života. Naši predkovia to vedeli. Na Vianoce smrť dokonca stále nevedomky oslavujeme. Zomiera Dedo Mráz, zomiera starý rok – a rodí sa nový. Rodí sa bábätko boh, nové Slnko, Ježiško. Čítať ďalej
Ďalší článok od Groovera. Mená som menila, oznámila som mu to, ale reakciu som nedostala – asi tiež loví nejakého bobra 😉 . Takže ako to vyzerá, je to prepis nejakej jeho konverzácie s ľuďmi, čo sa rozhodne nevolajú Miško Lienka, Jožko Motúzik a Ferko Očko:-P :
Po smrti nemôže byť “nič”, pretože “nič” neexistuje.
Miško Lienka:
Porovnajme si Boha a nič. Nič nikto nevidel. Boha nikto nevidel. Nič sa nedá vážiť. Boh sa nedá vážiť. Nič sa nedá merať. Boh sa nedá merať. Nič nemá časti. Boh nemá časti a dalo by sa pokračovať z toho mi vyplýva Nič=Boh, Boh=Nič. Ďakujem za pozornosť. Čítať ďalej
Uvedomenie si nestálosti vecí a používanie smrti ako poradcu sú ústredné stavebné kamene v učení dona Juana a v práci Castanedu. V žiadnom prípade nejde o intelektuálne či filozofické cvičenie. Nestálosť (po česky by to bolo lepšie: “pomíjivost”) treba chápať a cítiť na úrovni buniek. Musí byť skutočne hmatateľná a skutočne prítomná, aby ovplyvnila naše prežívanie. Tým, že potláčame realitu a konečnosť smrti, sami seba programujeme na sen, na virtuálnu realitu, v ktorej nič nie je konečné, kde sa správame, ako keby sme mali žiť naveky, kde slová a skutky v sebe nenesú hrozbu toho, že by mohli byť prípadne naše posledné. Čítať ďalej
V konečnom dôsledku sme len súčtom všetkého nášho konania a budeme mu čeliť v okamihu smrti.
Alebo je to smrť v každom okamihu nášho života, ktorá nás núti čeliť tomu, čo robíme? — Lujan Matus(In the end we are the sum total of our doings and we will be faced by those doings at the moment of our death.
Or is it our death in every moment that we live, that faces us with what we do? ) Čítať ďalej
Z blogu Lujana Matusa, z článku Viac o smrti ako poradcovi:
Vľavo je nákres smerovania pohľadu a pohybu očí, prevzatý z neurolingvistického programovania (NLP). Z týchto pohybov sa pri NLP odčítava, v akom type vnútorného programu sme práve ponorení. Dá sa použiť na to, aby sme vedeli povedať, či nám niekto klame alebo nie. NLP-praktici používajú pohyb očí na to, aby zrušili negatívne programovanie.
V svojej knihe Awakening the Third Eye: Discovering the True Essence of Recapitulation
A keď k tomuto príde, mení sa neistota na poznanie, na rozdiel od istoty, ktorá je nástrojom upevňovania vlastnej sebadôležitosti. Čítať ďalej
Princíp smrti ako najspoľahlivejšieho poradcu je v Castanedových knižkách veľmi výrazný. Zasa som po čase vzala do rúk jednu z dávnejšie čítaných knižiek. Otvorila som na mieste, kde Castaneda popisuje jednu zo svojich návštev u dona Juana, keď ho don Juan vzal von do buša. Castaneda si všimol, že don Juan vôbec nie je fragilný starík, ako by sa dalo predpokladať. Dokonca pocítil z jeho prítomnosti istú obavu a keďže v tom čase sa don Juan zastreľoval na jeho sebadôležitosť, tak Castanedova nervozita len rástla. Čítať ďalej
Úryvok z jedného z interview s Carlosom Castanedom z roku 1994. Moja obľúbená pasáž… 🙂
Hovorili ste o konci vášho učenia s donom Juanom. Kde je teraz?
Castaneda: Odišiel. Vytratil sa.
Bez slova?
Castaneda: Don Juan mi povedal, že naplní sen bosorákov, opustí tento svet a vkročí do “nepredstaviteľných dimenzií”. Premiestnil svoj kotviaci bod z jeho fixácie v bežnom ľudskom svete. My by sme to nazvali zážeh zvnútra. Je to alternatíva k umieraniu. Buď vás pochovajú šesť stôp pod zem alebo zhoríte. Don Juan si zvolil zhorenie. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 