Každý z nás máme svoj svet, veci, ktoré nás zaujímajú. Ľudia o ktorých máme starosť. Vášne, ktoré chceme uskutočniť, sny, prežitky a ciele. Hlavnou métou týchto všetkých veci je šťastie. Šťastie je to, po čom každý z nás túži. Prináša ho pocit pochopenia, dobrá hudba, hobby, priatelia dokonca aj lenivosť, spánok a sám život celkovo. Mnohokrát sa pachtime za cieľmi, šťastím a vedia nás pohltil natoľko, že sa v nich strácame. Aj tí, ktorí sa boja alebo odmietajú dobrodružstvo, to robia iba pre svoju predstavu šťastia. Túžby a schopnosť ich realizovať objektívne na možnostiach sa tak stáva základným kameňom ľudskej flexibility na našej zemi.
To, či už máme správny nadhľad alebo čí existuje nejaká správna morálka cestou k šťastiu je otázne. V priebehu života o to parkrát zavadíme, no aj tak prevládnu naše vnútorné túžby a to v akom prostredí sme vyrastali. Čo z toho sme v sebe zakorenili a ďalej sa tomu venovali. Neskôr, keď si nájdeme svoj štýl a zapustíme korene, tak nás tieto morálne pravidlá už takmer prestanú zaujímať, no stále budú naším kompasom a časťou záujmu. Naše vedomie nie je natoľko široké alebo sebareflexívne, že sa vie z toho dostať. Zakoreníme sa. Sme unášaní prúdom, ktorý si môžme oprávnene brániť alebo ho ďalej meniť. Záleží od toho, s kým sa stretneme a napokon čo v nás vyvolá ten citový vnem morálky ako veci súdime v našom hodnotovom rebríčku. Sú to naše rozhodnutia. Či už zlé alebo dobré, každý sa učíme na vlastných chybách. Tie sú tie najdôležitejšie. Pre tých pozornejších postačia aj chyby druhých. Čítať ďalej

Dostala som newsletter od Chrisa Cadea, ktorý bol značne provokatívny: Prečo neverím v Boha. Prišlo mi divné, že nejaký Američan o sebe vyhlási niečo podobné a nezlynčujú ho 🙂 , tak som sa na to pozrela. A čo som videla, to sa mi zapáčilo:
Vo veciach, čo majú do činenia s poznaním, nám sústavne oplieskavajú o hlavu majstrov a žiakov. Ale niet majstrov. Niet žiakov. Sú len ľudia, ktorí zomrú, a jediný rozdiel medzi nimi je, že niektorí si to uvedomujú a iní nie. Skutočné poznanie, ktoré zmení spôsob, akým žijeme a zomierame, nemožno odovzdávať; dá sa získať len osobnou skúsenosťou. Knihy, majstri, školy a guruovia sú dobré pomôcky, len ak sme ochotní urobiť konkrétne kroky na nevyčerpateľnej ceste poznávania.
Je to veľa vecí odrazu: myslenie, vyjadrovanie a poznanie súčasne… Ale ak si na ne nedáme pozor, budeme mať ako bosoráci dosť povážlivé problémy!


Zasa prichádzam s pasážou z Lujana Matusa. A ako všetky iné pasáže, 1. nie je jednoduchá na preklad a 2. nie je jednoduchá na pochopenie, ale 3. stojí za to rozpitvať si ju. 🙂