Zasa som si vytiahla jednu z kníh Pemy Chödrön, tentokrát The Places That Scare You (Miesta, čo nás desia). Keď som Chödrönovú čítala naposledy, tak som sa vlastne oboznamovala s budhizmom. Vtedy mi Gabriel parádne navrčal, pretože mi radil nečítať to a keď som sa neskôr pokúsila niektoré budhistické postoje dostať do svojho života, dobre som si natĺkla držku a on to s celkom nearchanjelskou škodoradosťou výdatne a dôkladne komentoval. 😕 Tak keď som teraz siahla po knižke, pre istotu som sa šla pýtať, či môžem. Prekvapilo ma, že nenamietal. Ale stačilo pol hodiny čítania a pochopila som, prečo nenamietal – budhizmus mi už ani náhodou nehrozí. Možno ako učenie je fajn, ale to, čo čítam v Chödrönovej, mi znie ako kázania našich kamarátov krišnistov – pomenovávanie bez vysvetlenia a ak je nejaký pokus o ilustráciu, tak je plytký až strach. Pokúsim sa to ako-tak spracovať, pretože by bola hanba natrafiť na knižku, z ktorej sa nedokážem vôbec nič naučiť. 😦

No, a keď už som sa tak pekne posťažovala 😉 , idem na tému, ktorú sa chystám už pár rokov spracovať a nejako som sa k tomu nedošišmala – tonglen. Čítať ďalej →