“Pri stalkovaní sa obraciame dovnútra a sledujeme každú reakciu, ktorú máme.” — don Miguel Ruiz
V posledných dňoch ma znova dostávajú Ruizove citáty. Teraz mi Ruiz istú dobu nič nehovoril a aj Piatu dohodu som musela odložiť, pretože som sa na ňu nedokázala sústrediť. Ale v poslednom ani nie týždni som zistila, že zasa sa začínam chytať.
Odkladala som si zopár citátov, len som nemala čas ich spracovať. Tak sa mi myšlienky trochu neutriedene pomotali jedna cez druhú. Nejako vyštartovali s tým, že ľudia hľadajú lásku a spokojnosť vždy mimo seba – a že je to nezmysel. Týmto hľadaním “mimo” a upínaním sa na nejakého partnera, ktorý nás “určite zachráni” od všetkého, od čoho potrebujeme byť zachránení, si len posilňujeme svoj vlastný pocit nevyhovovania a núdze – a všetko to pramení v tom, že sme nehľadali na tom správnom mieste; nehľadali sme v nás. Čítať ďalej
Keď som čítala Bernadette Vigilovú prvýkrát, rozhodla som sa túto kapitolu pri spracovávaní preskočiť – taká samozrejmá sa mi zdala… Ale odvtedy zopár stalkujúcich (vrátane mňa 😛 ) zažilo čosi, čo považovali sa “pád späť do pôvodného”, a tak som sa rozhodla netváriť sa premúdrelo, nevysvetľovať to každému jednému v extra komentári, ale to spracujem ako článok raz prevždy a pre všetkých.
Môj obľúbený autor 🙂 Lujan Matus zaviedol termín “trpiace vnímanie” (alebo aj utrápené, utýrané, ťažko životom skúšané – proste haunted awareness 🙂 ). Keď som sa dostala k tejto kapitole jeho knihy, ešte som na ňu nebola zjavne pripravená, pretože som ju prečítala, preskočila a knihu som na dva mesiace odložila ako “nonsens”. Dnes ráno (čo je zas raz “temná minulosť” vo vašich očiach) som ju predsa len otvorila a niečo mi našepkalo, že sa mám vrátiť a prečítať to znova…
Don Juan stále opakoval, že podstatnou súčasťou jeho bosoráctva bolo zrušenie 
Eprakone - ezoterika a spiritualita 