Anonymní stalkovači: Ako som išla a neprišla stalkovať

Duhovymotyl, jedna z Anonymných stalkovačov, nám poslala svoje skúsenosti so stalkovaním a tým, ako málo pochopenia preň môžeme v svete postretnúť… Niekedy je ľuďom lepšie, keď sme orientovaní vyslovene na nich a nemáme vlastný život. Poznám… a viem, aké nesmierne ťažké je rozseknúť takúto situáciu bez toho, aby niekto z nej vyšiel poranený… 😦 Mne sa to nepodarilo.

Ale Duhovymotyl má lepší prístup ako ja a tak jej nesmierne držím palce 🙂 . Tu je jej článok:

Odkedy navštevujem tento blog /necelý rok/ a obzvlášť odkedy som bola na prvom stretnutí anonymných stalkovačov, ma to hádže z jednej strany na druhú, na tretiu,… Čítať ďalej

Jasnosť – Duchovný chodník východu

Článok od Elizabethin:

Kľúčové slová –  prielom, vnútorný zrak, pravda

V poslednej dobe som dostala tieto nádherné karty Spirit of the Wheel od Lindy Ewashina, ilustrované Jody Bergsma a hneď som si jednu vytiahla, čo povedia . Táto kartička hovorí o nenásilnom postupnom prielome v živote človeka a slnečných lúčoch ktoré konečne cez oblaky na oblohe začínajú presvitať a dopadať na nás. Niečo čo unikalo našej pozornosti konečne sa stáva jasnejším. Začíname vnímať ako udalosti v poslednej dobe začali zapadať do väčšej mozaiky nášho života. Teraz nie je čas na míňanie energie alebo prejavovanie ľútosti.  Čítať ďalej

Začiatok mojej cesty a včerajšie stretko u Helar

Článok napísala Ambala:

Včera som bola u Helar na stretku stalkovacej skupiny. Išla som tam s malou dušičkou, pretože sa spustil môj softvér “strach a panika”, tento raz najmä z nových ľudí a z toho, že pre iných nemám nič podnetné, že im nemám čo povedať. Celé ráno som sa rozhodovala, či ísť alebo nie, potom som sa tak zamotala na prechádzke s Theom, že som si už “úspešne” začala hovoriť, že to aj tak nestíham a prídem neskoro. Lenže niečo vo mne sa ozvalo, že sú to len výhovorky, aby som nemusela niečo riešiť. Takže som zavolala, že prídem neskôr a už aj som cupitala na bus. Poprosila som Eldona, aby mi cesta netrvala pridlho, resp., aby mi bez problémov nadväzovali spoje a čo nevidieť som bola v “mačacom domčeku” (a bez mučenia sa priznávam, že na mačičky som sa veru veľmi tešila, ešte som ich všetky na živo nevidela). Keď som u Helar uvidela pre mňa cudzích ľudí, stiahlo mi rebrá, takže som sa to snažila nejak prekonať a “vrhla” som sa na mačičky, teda hlavne na kocúra Lassiterka, ktorý ma prišiel privítať aj ku dverám. Nebudem to zbytočne naťahovať, sedela som na sedačke ako päť peňazí, pekne tichučko a väčšinou len počúvala ostatných (a z času na čas som sa venovala hre s niektorou z prítomných mačkovitých šelmičiek). Potom prišlo malé cvičenie, mali sme sa ponoriť do svojho vnútra a zistiť ako a čo práve cítime. Čítať ďalej

Stopovanie môjho strachu

Strach ma vlastne sprevádzal celý môj život. Stále som sa o niečo bál. Už ako malý človiečik som sa bál, že po mňa v noci príde bubák a odnesie ma niekam, nevedno kam, ale určite to bude totálna tragédia a možno prídem aj o život 🙂 Potom som sa zase bál, aby ma rodičia dostatočne mali radi a aby som neprišiel o ich pozornosť a ak o ňu prídem, tak je koniec…niečoho. Nasledovalo prijatie do partie v škole, kde som sa bál, že ak ma neprijmú, tak bude koniec môjho spoločenského bytia.  1. zlé známky v škole, kde som sa bál, že ak nebudem mať dobrú známku, tak zas končí moje rodinné bytie a rodičia ma celkom určite prizabijú a potom 1. lásky, kde som mal pocit, že ak o ne prídem, tak môj život končí už na dobro a potom 1. práca, kde som sa bál, že ak nebudem dosť dobrý, tak končí môj život ako samostatný jedinec a že proste nie som dosť dobrý na to a ono, atď. 😀

Čítať ďalej

A tak pokračujeme v stalkovaní…

V prvom rade ti chcem podakovať Aniel. Ďakujem za tvoju priamočiarosť, nekompromisnosť keď ide o tvoje vnemy a HLAVNE trpezlivosť a dôveru.

Keďže sme v nedeľu preberali u Hely stalkovanie (hlavne pomocou prvej dohody), tak sa s vami podelím o pár dohôd, ktoré som mohla rozpustiť. Už som šla napísať, že som bola nútená, ale nie, nikto ma k tomu nenúti – JA môžem na sebe pracovať. JA chcem na sebe pracovať. Aj keď je v niektorých momentoch nepríjemné priznať si, čo všetko sa vo mne odohráva a čoho som si ešte stále neni vedomá. A to si hovorím, že neustále pracujem na stopovaní myšlienok a slov a žijem poväčšinou vedome. Čítať ďalej

Energetické liečenie u Tiny

Roky 2011 a 2012 sú pre mňa rokmi zmien, transformácie, zbavenia sa starého a nepotrebného a nájdenia samého seba, svojej cesty, svojho poslania. U mňa bol rok 2011 prelomový, v mojom súkromnom živote nastali veľké zmeny, okrem iného som zmenila miesto bývania a práce. Teraz sa pohybujem medzi Viedňou a Bratislavou a nastal pre mňa čas, obnoviť v mojom voľnom čase prácu liečitelky.  Čítať ďalej

Shoo ga nai – nejako bolo, nejako bude

Čauko Helar, čaute všetci autori a čitatelia týchto blogov 🙂 . Na týchto blogoch som nebol už asi rok, mal som taký menší duchovný exil a stal sa zo mňa tak trochu zatrpknutý materialista, no ale ako sa hovorí v bojových umeniach „kým môžeš dýchať, môžeš bojovať“ a tak som sa rozhodol takto zdokumentovať moju cestu odvtedy čo som opustil projekt Pini (ďakujem Helar za obnovený prístup 🙂 ). Možno že niektorí si na mňa pamätajú, bol som pod nickom ryuuga (teraz len Ryuu 🙂 ) a som tu už od čias blogov ako mračná hora (ten bol podľa mňa najsamlepší, to je asi tým že sa tu ešte nevyznám :/ ) a minigrimi (tam bolo srandy 😀 ). Čítať ďalej

Pathworking: Jesenná Rovnodennosť a Uvoľnenie

Takmer pol roka mi trvalo, kým sa mi podarilo spracovať význam tejto karty.

Zarezonovala  mi takmer okamžite. Okamžite po jej precítení som si začal uvedomovať krok za krokom čo treba urobiť a aj ošetrovať oblasti života, ktoré mi robili zo života paradoxne NEŽIVOT. Nie že by som to predtým nevedel. Šlo o to, že ja som to odmietal vidieť. Vedome! Podvedome som mal totiž strach.. Veľmi veľký strach. Ak má v sebe človek zapustené korene strachu a  v jeho živote existuje osoba ktorá mu ten strach vštepuje od samého vzniku života a postupne sa s toho stane rutina, bojí sa aj keď mu niekto oznámi, že vonku svieti slnko. A napriek tomu, že som vedel mnohokrát o prítomnom strachu v akejkoľvek podobe a aj to ako je zbytočný, nechával som sa ním manipulovať a to dobrovoľne. Človek, ktorý je ovládaný strachom, žije v obmedzení. A aj keď je toto obmedzenie nežiadúce a jeho život je vlastne neživot, pozná to už.. a tým pádom si klame až tak, že ak nespraví niečo nové a nepoznané, nemusí sa báť viac niečoho nového. Pretože aj keď je to obmedzovanie, je to niečo, čoho sa akoby v jeho videní nemusí báť – pozná to už. A myslí si, že je mu tak dobre. Alebo, že mu už lepšie nemôže byť. Čítať ďalej

S/Klamanie. Päť pohárov v tarote.


Po dlhšom čase opätovne beriem do rúk tarotové karty. Prečo tá odmlka? Pretože mi karty začali vychádzať, ak som sa pýtala na budúcnosť. Nehovoriac o presnosti, keď som si potrebovala vysvetliť nejaký súčasný problém. Otočila som kartu, prečítala príbeh a potom keď sa to potvrdilo, nastala ťažká analytická časť a sebatrýzeň. Je to skutočne predpoveď, alebo si otočením karty nastavujem podvedomie a to potom funguje podľa pokynu? Čo by sa stalo, ak by som si kartu nevytiahla? Vyvíjali by sa situácie rovnako? Pre mňa ťažké dilemy, ale dnes som predsa len neodolala. S tíšením vnútorného strachu – „Neboj, veď len jedna odpoveď. Bude to dobré a ak nie, sú to len karty…“ A tak prišla karta 5 pohárov. A sadla ako …na šerbeľ. Alebo na pohár 🙂 Čítať ďalej

Odpúšťam vás

V prvom rade chcem odísť v dobrom. Nechcem aby to bol spôsob akým už odišli mnohý. No nechcem sa vytratiť ani úplne potichúčky, keď mám tú možnosť byť zaujímavý. 🙂

Všetko sa to začalo v jednom článku, kolotočom sebaobviňovania a pocit, ktorý mám už dlhší čas. Pocit, že na súčasných blogoch sa moja cesta končí. Jedno ráno som sa zobudil s pocitom, že už nepotrebujem čítať, poznať. Nepotrebujem byť už od nikoho závislý. Čítať ďalej