Tento citát som dostala mailom od Martina Zrníka a myslím, že patrí Dr. Edwardovi Bachovi, ale nie som si istá… Nuž čo, múdre slová sú múdre slová nezávisle od toho, z čích úst vychádzajú 🙂 :
“Choroba nie je ani krutosť ani trest, ale oprava, nástroj, ktorým si naša vlastná duša poslúžila, aby poukázala na naše chyby a aby nás zadržala pred ešte väčšími omylmi, ktoré by urobili ešte väčšie škody a aby nás zaviedla späť na cestu pravdy a svetla.” Čítať ďalej
Toto cvičenie je prvá, základná úroveň bosoráckeho stalkingu, s ktorou začíname. Cvičenie je prevzaté z knihy done Bernadette Vigilovej Mastery of Awareness. Ona ho tam volá “star formation”, pretože ak stalkujete ako skupina, tak si ľahnete tak, že vaše telá tvoria hviezdu. Pretože my budeme pravdepodobne väčšinou stalkovať sami (výrazne to odporúčam, pretože hocijaké združovanie sa A. mňa osobne hodne odpudzuje a B. ľudí so spoločnými problémami udržiava v presvedčení, že problém majú tí iní, nie oni 🙂 ), nazvala som si ho logickejšie, podľa témy, na ktorú sa budeme sústreďovať. A tou bude naše dennodenné prežívanie. Ideme stalkovať svoje programy a dohody. Čítať ďalej
Už som spomínala, že sú dva druhy bosorákov: Snívači a stalkeri. Obvykle im prekladatelia hovoria “stopári”. Asi je to aj správne slovo, ale keď sa potknete o slovo stopár, predstavíte si väčšinou vlasatého hipíka s bendžom, ako stojí pri ceste, či ho niekto zvezie. (Aspoň moja generácia bude mať asi podobnú predstavu.) Preto uprednostňujem anglické stalker. Značí “lovec idúci po stope svojej koristi”. Vlk s nosom pri zemi a vycerenými zubami. (Alebo ako na ilustračke mačka pod kríkom, obzerajúca si mlsne zajaca. 🙂 ) Čítať ďalej
Tu bol pôvodne Aurawiewerov článok “Aurawiewerov názor na posledné udalosti”, ktorý vyvolal náš “rozchod”. Ono popravde som ho vyvolala ja, pretože som nadobudla dojem, že sa naše cesty rozchádzajú a začína to byť o dokazovaní si vlastnej nadradenosti – a patrične som zareagovala. Vtedy som to vnímala ako “dokazovanie si vlastnej nadradenosti z jeho strany”. Dnes (t.j. marec 2011) v tom už vidím aj svoju spoluúčasť. Nuž čo – bol to proces učenia sa; nebol najpríjemnejší, ale keď sa na to pozerám spätne, nemenila by som. Možno by som na niektoré veci reagovala menej emotívne a osobne, ale čo sa stalo, sa stalo presne tak, ako sa to stať malo – a som rada, že k tomu prišlo. Zostáva vo mne smútok po tých pekných časoch, ale keby som už v tých “pekných” časoch nebola pociťovala nesúlad medzi mojimi normami a jeho normami, nebolo by k rozchodu nikdy došlo. Takže tak: pekné bolo pekné, ale nebolo “moje”. To, čo je dnes, je viac “moje” – a nemenila by som. 🙂 Čítať ďalej
V posledných dňoch panovala dosť horúca atmosféra v diskusii k článku Astrálne cestovanie. Ono sa k nej schyľovalo tak-či-tak, videla som to prichádzať, ale bola som lenivá s tým niečo robiť… až kým to neprepuklo v plnej kráse. A potom som mala na výber: buď budem hasiť požiare, alebo sa budem učiť.
Rozhodla som sa pre to druhé.
Čo som sa dozvedela? Že ľudia, ktorí sa rozvíjajú a zvyšujú svoju vibráciu, sú v rôznych “kategóriách”. Niektorí vyštartovali z hodne nízkej vibrácie (tiež k nim patrím – sme “staršie” ročníky a “materialisti”), iní mali šťastie a narodili sa neskôr, keď už bola vibrácie Gaie (a spoločenské podmienky) taká vysoká, že sa nemuseli veľmi namáhať, aby prekonali “hmotu”. Čítať ďalej
Celý deň beháme po svete s tým, že nám vnútri v hlave prebieha vnútorný monológ. Prostredníctvom neho zhodnocujeme situácie, zaujímame k nim stanovisko, prisudzujeme im emócie a ukladáme si ich do pamäti. A súčasne každou jednou vetou vnútorného monológu sa utvrdzujeme v tom, že realita je skutočne taká, ako predpokladáme, že bude, ako očakávame, že bude, a ako vnímame, že je. A ak je realita zlá, berieme isté vnútorné uspokojenie z toho, že sme ju odhadli správne, miesto toho, aby nás trápilo to podstatné – prečo je taká a nie iná?! Čítať ďalej
Toto mám vybraté z L. E. Keyesovej a moje pozorovania to potvrdzujú: Náš hlas ovplyvňuje iných ľudí. Ten, kto hovorí bojovne, agresívne, doskakovačne a nevľúdne, privoláva si od druhých nepriateľstvo. Ten, kto hovorí z pozície slabosti, priťahuje na seba (vy)zneužívanie a nekonečné problémy. Človek, ktorý hovorí uvážlivo a z pozície rešpektu voči druhým, od nich dostane podobnú reakciu. Teda ako hovoríme, tak ovplyvňujeme iných.
V NLP je to jedno zo zásadných pravidiel a znie: “Význam tvojej komunikácie je reakcia, ktorú dostávaš.” Inými slovami – ak ľudia reagujú na teba nepatrične, robíš niekde chybu a mal by si niečo zmeniť, aby sa zmenila ich reakcia na teba. Jednoducho je to zaväzbené a východiskový bod je vždy u nás.
A ešte jedno pozorovanie: kedysi ma večer v autobuse obťažoval nejaký cucák. Strašne ma to štvalo a nakoniec som si povedala, že mu jednu fúknem, aj keby to malo byť to posledné, čo ešte urobím. Ako som sa s týmto rozhodnutím k nemu obrátila, chlapec sa zľakol a odliezol na opačný koniec autobusu a dal pokoj. Nemusela som udrieť, pretože v mojej tvári bolo vpísané, že to urobím. V tvári máme vpísané, ako sa v danom okamihu cítime, a prostredie na to reaguje – nie na skutočnú hrozbu, ale na to, čo si myslíme, že by sme mohli urobiť.
A preto už viem, prečo prvá vec, ktorú sa bosorky učia, je “deraviť niekoho pohľadom”…
Eprakone - ezoterika a spiritualita 