Dostala som nový mail od Rishana B., kde píše o tom, ako …
Rishan píše, že posledné 3 mesiace bol v Thajsku naučiť sa Muay Thai. ( 🙂 Závidím.) Ak neviete, čo je Muay Thai, tak tu je malá (a nie celkom úspešná 😛 ) ukážka:
NLP
Ako som ukotvila odvahu
Všetci máme zažívame dni, ktoré vnímame ako úžasné a potom také, ktoré až tak úžasné pre nás v danú chvíľu nie sú. Dni, keď máme pocit, že sa nám nič nedarilo, nedarí ani dariť nebude, dni, ktoré popierajú existenciu inšpirácie, dni, keď sme unavení, podráždení, frfleme, prípadne kričíme či trucujeme, sme slabí a všetko čo chceme robiť je zaliezť niekam do postele a zobudiť sa, až svet bude zase normálny. Avšak aj v dňoch, kedy sa cítime nemožne, spravidla potrebujeme fungovať v práci, komunikovať s rodinou, kolegami, priateľmi. Čítať ďalej
Život bez ľútosti
Tieto úvahy mi prišli cez newsletter Jima McElweeho z Unexplainable Store. Je to sprievodný text k jeho terapii na odstránenie ľútosti.
Čo je to ľútosť a prečo ju cítime?
Ľútosť je sama o sebe zmes dvoch pocitov – strachu a smútku. Je to strach z niečoho, čo sa nám udialo a nad čím nemáme kontrolu a strach z toho, že by sa daná vec mohla prihodiť znova. Ak si o nejakej minulej udalosti myslíte, že by ste boli radi, keby sa nebola vôbec stala, a myslievate na ňu častejšie, ako vám je milé, tak patríte k ľuďom, čo žijú s chronickou ľútosťou.
Predstavte si, ako by to vyzeralo vo vašom živote, keby váš rozum dokázal vysporiadať všetky tie pocity, čo vás trápia. Keby ste šli spať a ničoho by ste sa nebáli, keby ste sa ráno zobúdzali s tým, že nič nehrozí. Čítať ďalej
Prebrať za seba plnú zodpovednosť – základné tézy NLP
K NLP (neurolingvistickému programovaniu) som sa dostala doslova ako slepá kura k zrnu. Majiteľ našej firmy nebol celkom hepi z toho, ako sme sa nevedeli vyhrabať z červených čísel. Uvedomoval si, že príčiny môžu byť rôzne: buď zle odhadli správanie pre nich neznámeho trhu (na čo sme ich upozorňovali ešte pred založením firmy) alebo si do pozície manažmentu obsadil neschopákov. Tak sa rozhodol zistiť, ktorá verzia je tá správna. Naskytla sa možnosť poslať ma na firmený NLP-seminár. Vyslal tam aj svojho externého podnikového poradcu a lektorovi prikázal, aby z nás dvoch urobil pracovnú dvojicu. A tak kým ja som sa učila NLP, poradca ma skúmal. (Samozrejme, keďže som osoba od prírody naivná, netušila som ani fň. 😕 )
Neviem, či to poznáte – sú semináre, kde dostanete spústu materiálov, skriptá a cvičenia a keď odchádzate, síce ste sa veľa dozvedeli, ale v každodennom živote sa aj naďalej správate ako divá sviňa – rozrýpete všetko, na čo dosiahnete… 😦 A potom sú aj semináre, kde nedostanete ani papierik (okrem záverečného certifikátu), čudujete sa, ako to niekedy budete reprodukovať, ale keď za sebou zatvoríte dvere učebne, váš život sa poberie celkom novými koľajami… Odrazu svet vidíte v celkom inom svetle. Čítať ďalej
Ako nám oči pomôžu siahnuť na pamäť tela
Z blogu Lujana Matusa, z článku Viac o smrti ako poradcovi:
Vľavo je nákres smerovania pohľadu a pohybu očí, prevzatý z neurolingvistického programovania (NLP). Z týchto pohybov sa pri NLP odčítava, v akom type vnútorného programu sme práve ponorení. Dá sa použiť na to, aby sme vedeli povedať, či nám niekto klame alebo nie. NLP-praktici používajú pohyb očí na to, aby zrušili negatívne programovanie.
V svojej knihe Awakening the Third Eye: Discovering the True Essence of Recapitulation
A keď k tomuto príde, mení sa neistota na poznanie, na rozdiel od istoty, ktorá je nástrojom upevňovania vlastnej sebadôležitosti. Čítať ďalej
Manipulácia vnímania cez presmerovanie pozornosti
Dostala som newsletter od Lujana Matusa s týmto článkom (je to voľné prerozprávanie, nie doslovný preklad):
Keď chcete vytvoriť účinnú ilúziu, potrebujete zavádzanie, teda presmerovanie pozornosti iným smerom.
Presmerovanie pozornosti vytvára konštrukt (v zmysle “umelú realitu”). Nitky úmyslu sú cestičky, ktoré vedú našu pozornosť na vopred vymedzené miesto. Je to, akoby tie cestičky boli vykolíkované a každý kolík obsahuje informáciu potrebnú na to, aby našu pozornosť nasmeroval určitým (želaným) smerom. Len čo sme takéto miesto vytvorili (“miesto” je to v prenesenom význame a môže sa týkať vskutku čohokoľvek – obrazu, predstavy, presvedčenia), opakovaným upozorňovaním ho upevňujeme a potom používame bežné zrkadlá a masky nášho sveta, aby sme cez ich asociácie vytvorili zdanie pravdivosti. Čítať ďalej
Ako každou vetou hovoríme o sebe
Len čo niečo vypustím z úst, dávam v tom súčasne aj správu o sebe. Každá správa obsahuje (aj) isté sebavyjadrenie. Tým pádom sa každé slovo stáva priznaním a každé vyjadrenie sa stáva ukážkou našej osobnosti. Toto sebavyjadrenie prebieha viac alebo menej vedome a môže byť hlboké alebo plytšie, obsažné alebo menej obsažné, skryté alebo zjavné – ale nemôže nebyť.
Tak vysielateľa ako aj prijímateľa správy stojí narábanie s touto sebavyjadrovacou zložkou správy hodne energie, pretože táto zložka je psychologicky výbušná. Čítať ďalej
O zlozvykoch
Niektoré zlozvyky sú tu preto, lebo nás pred niečím ochraňujú. Viem, znie to neuveriteľne, ale je to tak. Napríklad zlozvyk večne niekoho poučovať od nás odpudzuje ľudí – a keď to vezmeme “od podlahy”, nakoniec zistíme, že máme taký strach emocionálne sa naviazať na iného človeka, až sme si vybudovali zlozvyk odpudzovať od seba ľudí, aby sme sa nenechali niekým zraniť. Čítať ďalej
Ako si na želanie privodiť zmenu správania či nálady?
Kotvy sa síce používajú na spomalenie a uchytenie na jednom mieste, ale tie, o ktorých ideme hovoriť dnes, nám pomáhajú dostať sa v živote dopredu… Kotvy a kotvenie sú princíp z neurolingvistického programovania (NLP) a používajú sa na to, aby “prichytili” nejaký prejav alebo správanie na určitej časti nášho tela.
Všetci poznáme (alebo aspoň staršie ročníky, ktoré ešte nepoužívali papierové vreckovky 🙂 ) robenie si uzlíka na vreckovku, ak chceme na niečo nezabudnúť. Uzlík hovorí: “spomeň si na XY!” Čítať ďalej
Nehovorte, že to nie je možné! (Bye-bye, autopilot!)
Vo filme Pearl Harbor je scéna, kde amerického prezidenta F.D. Roosevelta presviedčajú, že druhá svetová vojna sa nedá vyhrať. A Roosevelt, po obrne pripútaný na invalidný vozík, sa zrazu pohne, vzoprie sa na rukách, vytiahne sa o dosku stola a postaví sa na svoje nefunkčné nohy:
„Nehovorte mi, že sa to nedá.“ (Don‘t tell me it can‘t be done.)
Toto je silný obraz a dobre sa hodí k dnešnej téme – k prekonávaniu svojich nevhodných programov a presvedčení. Kedykoľvek ideme so sebou niečo robiť, budeme sa potkýnať o naše zvyky, zabehané rutiny, teda to, čomu hovorím „autopilot“. Pred chvíľkou som si pozerala jedno inšpiratívne video, ktoré ma nesmierne oslovilo a urobila som si z neho výcuc: Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
