Perióda vhľadu: Dokážeme vyčistiť našu minulosť skôr, než sa stane

Zápis z prednášky Erica Edmeadesa The Hindsight Window:

Perióda vhľadu (skôr by som to podľa vzoru”time to failure”, čas bezporuchovej prevádzky, nazvala “time to insight”, čas zadubenej 😉 prevádzky) je časové okno, ktoré uplynie medzi nejakou strašnou, nechutnou alebo nepríjemnou udalosťou vo vašom živote Čítať ďalej

Keď niekto svoje problémy premieta na teba

ReflectionPhotography_009Zo stránky Spirit Science and Metaphysics :

Keď ti iný človek robí zle, tak preto, že sám hlboko v svojom vnútri trpí a toto utrpenie premieta na teba. Nepotrebuje potrestať; potrebuje pomôcť. To je správa, ktorú vysiela.

Nebojuje s tebou. Bojuje sám so sebou a tento svoj bol prenáša do vzťahu k tebe. Povedzme, že si zlý človek (alebo aspoň to tvoje “nadstavbové ego“, s ktorým sa identifikuješ a s ktorým musíš žiť, je “zlý človek”). Odrazu vidíš niekoho, kto je stelesnením láskavosti. Už len pohľad na niekoho, kto pre teba stelesňuje dokonalú láskavosť, súcit alebo šťastie ťa rozhnevajú, pretože ti pripomínajú, ako veľmi sa odchyľuješ od svojej skutočnej podstaty. Čítať ďalej

Anonymní stalkovači: dve cvičenia na oskúšanie

Spomenula som si, že na poslednom stretnutí Anonymných stalkovačov som rozvádzala svoju teóriu, že pod našimi nevhodnými dohodami hocijakej podoby leží jedno základné rozlíšenie: ako vnímame svet. Či je svet miesto priateľské, s hojnosťou a šancami na využitie, alebo je to miesto nepriateľské, kde sa pohybujú ksichti, ktorých sa buď treba báť alebo ich treba obracať na môj obraz, pretože “nevyhovujú” – lebo je tu možnosť, že ak by oni vyhovovali, tak potom nevyhovujem ja… 😕

(Ak si všimnete, v akej miere detailu som popísala oba stavy, tak ľahko zistíte, kde sa pohybujem ja. 😳 ) Čítať ďalej

Byť človekom #3: Niet omylov, len lekcie… odpustenie

Naposledy som rozoberala prvú lekciu tohto pravidla, porozumenie (alebo aj “súcit” pre tých, čo majú mäkšie srdce ako ja). Dnes idem na druhú lekciu – lekciu o odpustení.

Odpustenie je vlastne vymazanie emocionálneho dlhu, ako to definuje Chérie Carter-Scottová. V prvej lekcii sme si pre “vinníka” vytvorili porozumenie, ktoré nám otvorilo srdce pre človeka, čo nám “urobil zle”, a teraz sa od porozumenia pomaly presúvame k odpúšťaniu, teda vedomému zbavovaniu sa nevraživosti a zazlievania. Pretože odpúšťanie nie je zrovna moja najsilnejšia schopnosť, budem sa držať silno Carter-Scottovej:

Ak to, čo sa nám v minulosti prihodilo, vnímame ako “chybu”, tak tým súčasne niekoho obviňujeme z neregulérneho správania a očakávame, že sa bude hanbiť, pretože jeho povinnosťou je cítiť sa previnilo. Kým si hovieme v tomto uhle pohľadu, nepohneme sa nikam inam – zostávame na mieste. Čítať ďalej