No dobre, priznávam sa, že keď som to včera čítala, chichúňala som sa celkom neskromne. 😀 Kedysi som povedala, že sama seba vnímam ako “most”, po ktorom môžu iní prejsť… A všetci, kto sa teraz zdvíhate, aby ste hlasno a rozhorčene poukázali na moju sebadôležitosť, zhlboka sa nadýchnite… Vtedy som totiž povedala aj to, že každý z nás je mostom pre iných. V inom mieste, ponad inú roklinu a pre inú skupinu ľudí… ale každý z nás je mostom. Aspoň podľa mňa.
No a keď som včera čítala tento úryvok z Felixa Wolfa (=sedela som zas raz v čakárni u lekára), tak mi dobre pomastilo bruško to, čo tam stálo… Nebudem sa tváriť; aspoň na 5 sekúnd som si prichodila nesmierne dôležito. Potom som si spomenula na celý ten zvyšok môjho príbehu o mne a sebadôležitosť spľasla, ale tých 5 sekúnd stálo za to… 🙂 Čítať ďalej
Keď mi cez veľkonočné sviatky prestal chodiť internet, celkom mi to padlo dobre – práve som totiž začala čítať Susan Greggovú a to, čo píše, je pre mňa nesmierne poučné. Dance of Power je čosi ako premostenie medzi donom Juanom a Castanedom a Miguelom Ruizom a jeho žiakmi. Tak som využila to, že nemôžem sedieť na webe, a začala som hneď prečítané spracovávať a tu je prvý zo série článkov:
Svetonázor dona Juana sa zakladá na dualistickom videní reality, popísanom prostredníctvom tonalu a nagualu. Toto chápanie naznačuje, že celé učenie je vysoko pravdepodobne predkolumbiánskeho pôvodu. Odráža predstavu dvoch stránok Ometeotlu, hlavného udržiavateľa sveta v starej tradícii Nahuatlov, ktorá dosiahla svoj vrchol v toltéckom svímaní.