Dnes si sem prenášam celkom čerstvú diskusiu z Angelária pod príspevkom Interview so Samaelom. Ozval sa tam nejaký chlapec Peter995 a nastolil uhol pohľadu, ktorý si zasluhuje komentár.
Peter: “Ach. Padlí anjel = diabol. A že je vzostupný? No ak prináša ľuďom strach a dokonca istým spôsobom i smrť, ako uvádza, tak to radšej nech ani moc nevystupuje a zostane pekne krásne tam niekde hlboko a ďaleko. O takých nikto nestojí🙂” Čítať ďalej
Normálne nekomentujem, aby ste si urobili vlastný názor, ale tento citát mi môže poslúžiť ako pomôcka pre kritické myslenie: platí to naozaj? Platí to, že “šťastní” sú len ľudia, ktorí sú dobrosrdeční a krásnodušní?
Ako by to vyzeralo, keby sme citát otočili do opaku?
“Ak nemáš šťastie, nemáš dobré srdce a krásnu dušu…” Čítať ďalej
Mám zasa jednu ezoterickú múdrosť… Ospravedlňujem sa autorke, robotu odvádza dobrú, len uvažovanie má také, aké má…
Dobré srdce je vždy dobré….každé je dobré, i keď jeho majiteľ vystupuje neohrabane…
vtedy už nie slová, ale ono samo priťahuje ostatných …
Našla som u Jeffa Fostera a nesmierne mi to ulahodilo:
Buď mierny na hnev.
Skloň sa pred ním.
Nie je to, čo si myslíš. Čítať ďalej
Takže začíname náš nový stalkovací projekt “vrabčiak” 😉 – Pravidlá “byť človekom“. Dnes začínam prvým pravidlom. Volá sa “Dostaneš telo” a podtitulok hovorí: Môžeš ho milovať alebo nenávidieť, ale kým si na Zemi, budeš s ním musieť vydržať. 🙂
Je to o tom, že pri narodení do tohto života dostávame každý jeden z nás telo. Toto telo je niečo ako “schránka” pre naše nádeje a očakávania, sny a obavy, myšlienky a presvedčenia. Obsahuje všetko, čo z nás robí nás – jedinečnú ľudskú bytosť. A hoci celý život strávime spolu, vždy zostaneme dve samostatné entity – my a naše telo.
Zmyslom nášho tela je robiť nám nárazník voči svetu “tam vonku”, umožniť nám žiť v hmote a činiť s hmotou. Navyše pre nás slúži aj ako učiteľ – umožní nám naučiť sa niektoré úžasné lekcie života, bude nám po celú dobu našej pozemskej existencie radiť, viesť nás, usmerňovať a sprevádzať nás v našej osobnej evolúcii. Čítať ďalej
“Som polovička mojej správy. Iní ľudia tvoria tú druhú polovičku. Ja som zodpovedný za to, čo hovorím ja, ale nie som zodpovedný za to, čo si z mojich slov poskladajú. Iní ľudia sú zodpovední za to, čo pochopia oni. To oni dávajú zmysel každému slovu, ktoré počujú.”– don Miguel Ruiz
(I am one half of my message. Other people are the other half. I am responsible for what I say, but I am not responsible for what people understand. Other people are responsible for what they understand. They are the ones who give meaning to every word they hear.)
Newsletterom zo Simple Truths mi prišiel jeden príbeh, ktorý napísal Lance Wubbles. Nebudem prekladať, len prerozprávam:
Starý, vekom ohnutý muž v podkroví preberá krabice s vecami zo svojej minulosti. Osviežuje si tak spomienky. Berie do ruky staré fotografie a pripomína si svoju zosnulú ženu. Spomienky mu nikdy nechýbali, ale odkedy odišla, čas sa preňho zastavil.
V krabici nájde denník svojho syna, keď bol ešte maličký. Vtedy mal nejakých 6 rokov. Dnes je to už dospelý muž a odsťahoval sa preč, takže sa vídajú len zriedkavo. Starký potrasie hlavou. Ani si neuvedomil, že jeho syn si kedysi písal denník… Prečo jeho žena všetky tie haraburdy odkladala? Čítať ďalej
Už sa chystá ďalší mesiac stalkovania a aj keď ešte ani zďaleka nie som bezchybná so svojím slovom, idem sa zamyslieť nad druhou Ruizovou dohodou: “nerob predpoklady!”
Dnes som dostala v Ruizovom newsletteri tento citát:
“Spôsob, ako sa zdržať robenia predpokladov, je klásť otázky. Zabezpeč, aby komunikácia bola jasná. Keď nerozumieš, pýtaj sa. Trúfni si klásť otázky, až kým nebudeš mať vo veci tak jasno, ako sa len dá. Len čo počuješ odpoveď, nemusíš sa domnievať, pretože budeš poznať pravdu.” — don Miguel Ruiz Čítať ďalej
Tento článok píšem pre Samuela k našej nedávnej diskusii. Už vtedy som ho mala v počítači, len som ho ešte nemala prečítaný a nevedela som, ako presne sa viaže k tomu, čo Samuela trápilo (teda, domýšľam si, že sa presne viaže k tomu, čo Samuela trápilo 😛 ). Je od dona Miguela Ruiza mladšieho, syna dona Miguela Ruiza, ktorého poznáme z jeho kníh o toltéckom prístupe k životu. Snažila som sa tému prerozprávať čo najľahšie a najzrozumiteľnejšie. 🙂
V gestalt terapii sa hovorí o tendencii spájania tvarov, v slovenskej kuchyni sa hovorieva o domýšľaní si – ale pritom je to o tom istom. Princíp znie: “Spájanie tvarov nastáva vtedy, keď nejaký objekt nie je dokonalý alebo priestor nie je dokonale ohraničený. Ak z konečného tvaru vidno dostatočne veľa, ľudia ho vnímajú ako uzavretý tým, že si doplnia chýbajúcu informáciu.”
Napríklad ak nakreslíte dve strany trojuholníka, náš mozog je schopný uzavrieť obraz tým, že si v duchu domyslí chýbajúcu tretiu stranu. Ak kreslíme kruh a nedotiahneme ho do konca, mozog to urobí za nás. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 