Keyesovej raz volal chlapík, ktorý mal veľké problémy s migrénou – posledná trvala 5 dní a bol bez seba od bolesti. Keyesová to s ním skúsila toningom cez telefón. Musela postupovať veľmi opatrne, pretože pri migrénach, keď sa netrafí ten správny tón, tak sa migréna ešte zhorší. Skúsila to teda radšej s vizualizáciou.
Povedala chlapíkovi, aby si spomenul na vrodený pocit bezmocnosti, keď z tela ubúda krv. Nech si predstaví, že je fľaška obrátená naopak, hrdlom nadol, a zazátkovaná niekde v oblasti nôh. Povedala mu, nech siahne nadol a vytiahne imaginárny štupeľ z fľaše a nech cíti, ako krv začína unikať spodom – musí to cítiť. A musí cítiť, aký je bezmocný a nedokáže ju zastaviť. A nech cíti, ako s krvou uniká aj bolesť – steká z hlavy a ide von, von cez nohy. (Vraj pomáha, keď sa pozornosť presunie na opačný koniec tela.)
Potom mal spomaliť dýchanie a vzdychnúť pri každom výdychu, nechať napätie odtekať pomaly cez nohy, uvoľniť sa, vzdychnúť, uvoľniť sa, vzdychnúť… Zastonať.
Potom ho podporovala v stonaní, aby sa prehĺbilo, a stonala spolu s ním. Potom zvukom “masírovala” jeho energetické pole a keď už vzdychal dostatočne, povedala mu, aby zdvihol hlas nad úroveň bolesti.
V tom čase cítil, že bolesť trošku zoslabla. Povedala mu, aby sa nevydesil, keď sa začne vracať, ale aby znova začal vzdychať. (Strach z migrény vyvoláva v organizme napätie, ktoré migrénu spúšťa.)