Pokračujem so Sánchezom a narazila som na niečo, čo sa mi nesmierne zapáčilo. Sánchez rozpráva o bezchybných bojovníkoch a nazýva ich “toltécky mýtus”.
Bojovník neexistuje, je to len mýtus – nádherný mýtus našej doby, ktorý odráža naše najvznešenejšie ašpirácie smrteľníka.
Každá doba má svoje vlastné mýty. Tieto mýty odrážajú úroveň jej morálky a preferencie. V podstate sú to príbehy, ktoré boli odovzdávané z generácie na generáciu a dnes ťažko povedať, čo z nich je “skutočné” a čo je len “fikcia”. A je aj zbytočné to rozoberať; majú v spoločnosti svoju celkom presnú úlohu. V týchto mýtoch nachádza spoločnosť zrkadlo, ktoré najlepšie odráža jej tvár, ale súčasne aj tvár toho “druhého ja” – toho, čo niesom, ale čím by som chcel byť. Čítať ďalej
Všetko, čo sa deje bojovníkovi, treba brať ako znamenie.
Ako znova čítam Castanedu, natrafila som v knihe The Fire from Within na pasáž, ktorá mi kedysi nič nehovorila. Chápala som jej princíp, ale považovala som ju za hooodne vzdialenú bežnej praxi a tak som ju pustila z hlavy.
Nič neberiem osobne. Som len štatista v príbehu iných ľudí. Viem, že čokoľvek ľudia o mne hovoria, je len projekcia ich predstavy o mne. Nemá to nič spoločné so mnou. — don Miguel Ruiz
Don Juan rozpráva Castanedovi:
Don Juan vždy zdôrazňoval, že bojovník nesúcití s nikým. Pre neho “mať súcit” znamená priať si, aby ten druhý bol ako ty, aby žil tvoj život – a aby to dosiahol, podávaš mu pomocnú ruku. Najťažšia vec na svete je nechať iných žiť si svoj život. A bezchybnosť bojovníka znamená nechať iných byť a podporovať ich v tom, čím sú. To, samozrejme, značí, že im veríme, že aj oni sú bezchybní bojovníci… 
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
