Toto mám vybraté z L. E. Keyesovej a moje pozorovania to potvrdzujú: Náš hlas ovplyvňuje iných ľudí. Ten, kto hovorí bojovne, agresívne, doskakovačne a nevľúdne, privoláva si od druhých nepriateľstvo. Ten, kto hovorí z pozície slabosti, priťahuje na seba (vy)zneužívanie a nekonečné problémy. Človek, ktorý hovorí uvážlivo a z pozície rešpektu voči druhým, od nich dostane podobnú reakciu. Teda ako hovoríme, tak ovplyvňujeme iných.

V NLP je to jedno zo zásadných pravidiel a znie: “Význam tvojej komunikácie je reakcia, ktorú dostávaš.” Inými slovami – ak ľudia reagujú na teba nepatrične, robíš niekde chybu a mal by si niečo zmeniť, aby sa zmenila ich reakcia na teba. Jednoducho je to zaväzbené a východiskový bod je vždy u nás.

A ešte jedno pozorovanie: kedysi ma večer v autobuse obťažoval nejaký cucák. Strašne ma to štvalo a nakoniec som si povedala, že mu jednu fúknem, aj keby to malo byť to posledné, čo ešte urobím. Ako som sa s týmto rozhodnutím k nemu obrátila, chlapec sa zľakol a odliezol na opačný koniec autobusu a dal pokoj. Nemusela som udrieť, pretože v mojej tvári bolo vpísané, že to urobím. V tvári máme vpísané, ako sa v danom okamihu cítime, a prostredie na to reaguje – nie na skutočnú hrozbu, ale na to, čo si myslíme, že by sme mohli urobiť.

A preto už viem, prečo prvá vec, ktorú sa bosorky učia, je “deraviť niekoho pohľadom”…