Liečivý nápev

Takže Vianoce sú tu. A aby pod stromčekom nebolo ezotericky smutno, prikladám darček – liečivý nápev. (Zasa je vo formáte MP3 v “sklade” a treba si ho stiahnuť do počítača.) Spieva ho Jonathan Goldman a je robený technikou “overtone”, teda harmonických tónov, ktorú používajú tibetskí mnísi.

Už pri prvom počúvaní cítite, ako sa vám začínajú chvieť vnútorné orgány. Najlepšiu účinnosť má nápev, keď si ho dáte do slučky a vypočujete si ho viackrát po sebe. Predstavujte si pritom, ako do vás prúdi svetlo, ako to svetlo v sebe znásobujete a vyžarujete do priestoru okolo vás. Vnímajte jemné vibrácie, ktoré chodia vovnútri vášho tela a dotýkajú sa jednotlivých orgánov. Relaxujte.

Šťastné a veselé!

Reklamy

Hudba pre aktiváciu čakier

Toto je predvianočná nádielka na minigrimi: Pre všetkých, ktorí potrebujú aktivovať svoje čakry, som “zobla” (a radšej sa ma nepýtajte na presný význam tohto slova 😛 ) zvuky tibetských “spievajúcich misiek” – čo čakra, to iný zvuk. Trochu som ich orezala a upravila. Každý zvuk má teraz približne 30 sekúnd a je vo formáte mp3. Aby sa dali dobre využiť, treba si z každého zvuku urobiť prehrávaciu slučku asi 6-7 minút. (Menej nemusí zabrať; viac môže trvať pridlho a človek stratí koncentráciu.)

Zvuky nájdete tu: Čítať ďalej

Zvuky, ktoré majú vplyv na naše orgány

Tu je tabuľka zvukov a orgány, ktoré stimulujú (podľa L. E. Keyesovej):

Zvuk

Stimuluje:

a, á

horné pľúcne laloky

hlboké o

spodnú časť pľúc

Omm

srdce

ú

pohlavné žľazy/orgány

krátke e

hrdlo, štítnu (thyroid) a prištítnu (parathyroid) žľazu

í

epifýzu, hypofýzu a hlavu vo všeobecnosti

ráhm (vychádzajúce zo solárneho plexu)

pocit autority a moci

íi-hé-áh (nenásilné ako vzdych)

relaxuje

A ešte jeden tip, ako robiť toning: Postav sa vzpriamene, zdvihni ruky nad hlavu a potom ich nechaj znova klesnúť, ale za telo, nie pred telo – takto budeš stáť veľmi vzpriamene, a napriek tomu uvoľnene.

Nápev pomáha liečiť a koncentrovať sa

V náboženských praktikách sa všade nájde nejaká forma nápevu, napríklad budhistické Om, Om Mani Padme Hum alebo So-Ham. Japonci majú Nam Mijoho Renge Kijo, Fransisters používajú zas One with all life, Holy I am. V týchto nápevoch sa uplatňujú zvuky, ktoré majú hlboký uvoľňujúci charakter: “o“, “mmm” alebo “ho“.

Každý z nás si môže zostaviť svoj obľúbený nápev a mohol by v ňom využiť relaxujúce zvuky. Môže ho spievať buď do harmónie akordu, alebo na obľúbenú melódiu. Je dobré bzučať si nápev pri rutinných, monotónnych prácach. Myseľ si oddýchne od večného vnútorného monológu a ucho si oddýchne pri obľúbených zvukoch. Je to výborná relaxácia tam, kde nemáme inú možnosť.

Nápev možno použiť aj pred bosorovaním na skľúdnenie a vyčistenie mysle od všetkých bočných vplyvov, ktoré by mohli posunúť náš úmysel nežiadúcim smerom. Pomocou nápevu sa môžeme energetizovať. Niektoré zvuky na seba naväzujú viac energie ako iné. Patria sem “K” a “H” zvuky: Hi, Ha, Ho, Hu, Ka, Ku. Zdá sa, že tieto zvuky stimulujú činnosť žľiaz (teda vlastne všetkých čakier); vytlačené bránicou hore o podnebie v ústach zapríčiňujú silné vibrácie blízko pri hypofýze a tým zapríčiňujú aj okamžitú reakciu. Istý Zen majster vraj povedal svojim žiakom, že ak budú zo seba silno vyrážať “Ho! Ho!” päť minút denne, nikdy nezomrú… 🙂

Hlas a jeho vplyv na iných

Toto mám vybraté z L. E. Keyesovej a moje pozorovania to potvrdzujú: Náš hlas ovplyvňuje iných ľudí. Ten, kto hovorí bojovne, agresívne, doskakovačne a nevľúdne, privoláva si od druhých nepriateľstvo. Ten, kto hovorí z pozície slabosti, priťahuje na seba (vy)zneužívanie a nekonečné problémy. Človek, ktorý hovorí uvážlivo a z pozície rešpektu voči druhým, od nich dostane podobnú reakciu. Teda ako hovoríme, tak ovplyvňujeme iných.

V NLP je to jedno zo zásadných pravidiel a znie: “Význam tvojej komunikácie je reakcia, ktorú dostávaš.” Inými slovami – ak ľudia reagujú na teba nepatrične, robíš niekde chybu a mal by si niečo zmeniť, aby sa zmenila ich reakcia na teba. Jednoducho je to zaväzbené a východiskový bod je vždy u nás.

A ešte jedno pozorovanie: kedysi ma večer v autobuse obťažoval nejaký cucák. Strašne ma to štvalo a nakoniec som si povedala, že mu jednu fúknem, aj keby to malo byť to posledné, čo ešte urobím. Ako som sa s týmto rozhodnutím k nemu obrátila, chlapec sa zľakol a odliezol na opačný koniec autobusu a dal pokoj. Nemusela som udrieť, pretože v mojej tvári bolo vpísané, že to urobím. V tvári máme vpísané, ako sa v danom okamihu cítime, a prostredie na to reaguje – nie na skutočnú hrozbu, ale na to, čo si myslíme, že by sme mohli urobiť.

A preto už viem, prečo prvá vec, ktorú sa bosorky učia, je “deraviť niekoho pohľadom”…