Prečo je také dôležité vypnúť svoj vnútorný monológ, prestať si komentovať, čo je aké, čo sa práve deje a prečo sa to deje?
Mám tu citát jedného z priamych žiakov Carlosa Castanedu:
“Vnútorný monológ funguje ako ohrada na inak nekonečnej lúke vedomia – bráni vstupu toho, čo priamo nesúvisí so životom v ohrade.” — Chris Douglas
Pre potrebu tohto textu som slovo “intelligence” prekladala ako “poznanie”:
“Môže byť poznanie tam, kde je strach alebo je myseľ predprogramovaná vnímať istým spôsobom? Keď myseľ stavia na predsudkoch, alebo keď si myslíš, že si úžasná ľudská bytosť, alebo keď si veľmi ambiciózny a chceš šplhať po rebríčku Čítať ďalej
Našla som na webe niečo, čo ma oslovilo. Je to od Osha:
Zkuste po dobu čtyřiadvaceti hodin přijímat všechno tak, jak to přijde. Když vás někdo urazí nebo vám ukřivdí, vezměte to, jak to je, nereagujte, jen pozorujte, co se děje. Pocítíte náhlý příliv energie, jaký jste nikdy dříve nepoznali. Čítať ďalej
Jeden mudrc povedal svojmu večne nespokojnému priateľovi, keď sa raz opäť sťažoval: “Prehliadni si dobre miestnosť, v ktorej sme a snaž sa zapamätať si všetky veci hnedej farby.”
Muž nevedel, čo má od tejto prosby očakávať, ale súhlasil. V miestnosti bolo takýchto hnedých vecí dosť, no ľahko si s tým poradil. Čítať ďalej
“Negatívny vnútorný monológ a negatívne afirmácie vás môžu držať zakotvených v starých myšlienkových vzorcoch a identitách. Moja rada pre každého je: dôkladne analyzuj príbehy z minulosti, ktoré si opakovane rozprávaš, pretože tieto sú vlastne celoživotné meditácie. Ak sú tieto príbehy negatívne alebo nepodporujú tvoju predstavu o vlastnej budúcnosti, je rozumné úplne prestať si ich rozprávať. Miesto toho si vytvor nové príbehy z pozitívnych zážitkov a vzťahov – zo skúseností, kde sa začína ukazovať tvoje budúce ja!” — Bryant McGill
Aleš Kalina:
Už jste se někdy podívali dovnitř lidské hlavy? Co jste tam viděli? Že by tam seděl nějaký generál a rozdával příkazy, co a jak máte cítit a dělat? Neseděl, že ano?
A přitom jsme často ovládáni svojí hlavou do všemožných detailů. Diktuje nám „To dělej, a to nedělej!” Vyrábí nám emoce strachu a my se pak bojíme. Vyhrožuje nám trestem, tak raději sedíme doma a neděláme nic. Čítať ďalej
Od Aleša Kalinu som dostala linku na test, kde si môžete pekne vytestovať svoje vovychovávané predsudky. Vyplníte test a mailom dostanete “vylúštenie” 🙂 miery vašej vlastnej pokazenosti 😛 . To vysvetlenie je úplne o ničom, je to reklama na Kalinov seminár a nič viac, ale test ma zaujal. Keď som si tie otázky pozerala, zistila som, že pri hocijakom sebarozvoji nám odpovede na ne pomôžu pochopiť vlastné samonastolené obmedzenia – preto si ich sem prenesiem.
Ale než to urobím, tu je linka na video Aleša Kalinu o tom, ako sa deje naše programovanie počas detstva. Pozrite si ho; ja mám Kalinovo vysvetľovanie kvôli jeho vecnosti a priamočiarosti veľmi rada. 🙂 Priznávam sa, napriek tomu, že je to reklamné video, zopár vecí o sebe som sa dozvedela – a musela som sa dobre zasmiať. 🙂 Čítať ďalej
Dnes som dostala mail s provokatívnym názvom: NAJVÄČŠIA chyba sebarozvojovej literatúry. Keďže som taký ten po chybách idúci tvor (hoci už na sebe pracujem 😳 ), okamžite som sa začítala. Tu je úryvok, čo sa mi zdá vhodný preniesť aj sem:
Morry Zelkovich (alebo tak nejak, Enoch Tan mu dobre skomolil meno a ja si ho tiež pamätám len foneticky) hovorí, že väčšina návodov na naprogramovanie mysle nedáva trvalé výsledky, pretože sa venuje výlučne programovaniu podvedomej časti mysle a celkom obchádza vedomú časť mysle, ktorá však robí rozhodnutia.
Ak vedomá časť mysle nesúhlasí s tým, čo chcete do podvedomia vložiť, programovanie nebude úspešné. Čítať ďalej
Predchádzajúca časť: Čo všetko vieme zmeniť?
Čo práve vnímate? Vnímate svoj dych? Vnímate, ako sa vám pri dýchaní pohybuje hruď? Spomínate si, čo ste mali na raňajky? Alebo aké to je, milovať niekoho?
Nech už sme si vedomí hocičoho, jedno je pravda: myšlienky, emócie, pocity, vnemy, spomienky, obrazy, nádeje a sny rovnako ako všetky ostatné, podvedomé činnosti mozgu do veľkej miery (ak nie dokonale) závisia od činnosti nášho nervového systému, menovite mozgu. A je zjavné, že hocijaké zmeny v hmote mozgu vedú k zmenám mysle(nia). To dokazujú následky úrazov, porážky, antidepresív, ale aj meditácie (a šálky silnej kávy 🙂 ). Čítať ďalej
Niekedy v živote nastane obdobie, v ktorom ako keby sa všetko proti nám spiklo. Nič sa nám nedarí, pred nami sa kopia problémy a my si nevieme nájsť cestu von z nich. Takéto cykly sú v živote pomerne bežné. Najčastejšie sa v ich začiatkoch skrýva nejaká maličkosť, ktorá nás dočasne “vyhodila” z koľají. Prenesieme sa cez ňu, ale niekde naštrbila naše sebavnímanie – buď nás neúspech urazil alebo pohanil. A k slovu sa dostáva ego…
Všimli ste si? Tak “urazil” ako aj “pohanil” sú posudzovačné slová, ktoré sa opierajú o naše sebavnímanie a situáciu, v ktorej toto sebavnímanie utrpelo. Miesto toho, aby sme pripustili, že naše “ja” má viac stránok ako len tie víťazné a že sme to práve úspešne dali svetu najavo, začneme unikať následkom tohoto poznania – najčastejšie tak, že robíme ešte viac toho, čo sme robili predtým: prefarbujeme veci, preinterpretovávame ich a tvárime sa, že “všetko bolo inak” a “to bola náhoda”. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 