Dnes sa zverejnila 13. kapitolka románu na pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky. Volá sa Kto sa bojí, nesmie do lesa. Tu je ochutnávka:
Mari skonštatovala, že takú uvoľnenú ma už dávno nevidela. „Vieš, že toto ti asi chýbalo? Minule som si v počítači pozerala seminár o archetypoch a bolo tam, že všetci v sebe nosíme archetyp dieťaťa, ktorý sa prejavuje ako životaschopnosť, schopnosť prežiť.“
„Dieťa ako symbol životaschopnosti?“ potriasla som pochybovačne hlavou. Čítať ďalej
Minule som začala s vnútorným dieťaťom a ako sa z neho stáva nešťastné, nemilované vnútorné dieťa. Dnes pokračujeme, aké dopady to má na správanie vnútorného dieťaťa (z Gabriele Rudolphovej: Das innere Kind und die Stille):
Mozog dieťaťa je veľmi otvorený a ovplyvniteľný, stvorený na to, aby do seba nasával Čítať ďalej
Jedno vám poviem – spracovávanie nasledovného textu Das ungeliebte, verlassene Kind im Erwachsenen: Trennungsschmerz und Kompensation od Gabriele Rudolphovej bolelo. 😕
Dieťa, ktoré sa necíti milované svojím vnútorným dospelým, sa cíti oddelené, odsúvané, kontrolované a kritizované. Cíti sa nesmierne osamelo a zo správania chladného dospelého usúdi, že nie je dosť dobré, Čítať ďalej
Ďalšie zaujímavé myšlienky o vnútornom dieťati od Gabriele Rudolphovej, ktoré sa však dajú veľmi ľahko premietnuť aj do vzťahu rodič – dieťa (a moje vnútorné dieťa sa rehotalo ako kôň, keď si spomínalo na minulé udalosti tuto na blogu a na vnútorné deti tých druhých 😛 ):
Vnútorné dieťa, ktoré má pocit, že ho vnútorný dospelý nemiluje, samo seba vníma ako oddelené od neho,zanedbávané, kontrolované a kritizované. Cíti sa osamelé a z toho usudzuje, že samo je nevyhovujúce, zlé, nehodné lásky. Čítať ďalej
V noci som dostala strelený nápad – a možno aj preto ho idem realizovať. Všimla som si, že na všetko reagujem z pozície dospelého a že mi to uberá energiu. Nebudem čakať na anjelov a ich lámanie na kole, skúsim to sama… Neviem reagovať spontánne. Vždy sa do toho vsunie mozog a začne verbalizovať. Síce mám celkom dobrú slovnú zásobu a spolu s nemčinou a angličtinou dokážem veľmi presne pomenovávať to, čo sa deje – ale skôr okolo mňa, ako vnútri. Tam poznám tak akurát rozlíšenie “tak ma nejak s*rieš” a “totálna únava”. A v noci mi napadlo, čo by som mohla robiť: Čítať ďalej
Úvod do DNA podľa Kryona som popísala tu. No a pri tejto trojici vrstiev som sa dostala do výrazného vnútorného konfliktu a asi dva dni a jeden channeling s Gabrielom som musela predýchavať, ale nakoniec som sa nevzdala a mienim tú DNA doraziť, aj keby to značilo doraziť seba samú – a nie je to až taká absurdná predstava, to mi verte!
Najvýraznejšiu “kognitívnu disonanciu” som mala s vrstvou 7, o ktorej som si vďaka jej farebnosti pôvodne myslela, že je “moja”. Ale to som ešte nečítala, čo v knižke stojí… 😕
Vrstvy 7, 8 a 9 sú podľa Kryona “lemúrske vrstvy”, rozprávajú príbeh stvorenia a predstavujú knižnicu “ľudstva na Zemi”. Čítať ďalej
Úvod do DNA podľa Kryona som popísala tu. Dnes idem na prvú trojicu “vrstiev” DNA – a zasa pre istotu opakujem, že nejde o skutočné vrstvy, usporiadané hierarchicky, aj keď majú svoje číslovanie. Hovoríme o čomsi, čo nemá fyzickú/hmotnú podstatu. Je to čosi, čo sa presekáva s ostatnými vrstvami v mnohých bodoch, pretože pravdepodobne ani nie sú “rovné”, a možno ani nemajú nejaký určitý “tvar”.
Kryon tie vrstvy delil po trojiciach. Prvú trojicu nazval “uzemňujúce vrstvy”, pretože energeticky sú najbližšie k našej dimenzionalite, teda k nášmu hmotnému ukotveniu.
Vrstva 1: Biologická
Neexistuje “najdôležitejšia” vrstva DNA, ale táto prvá vrstva je nám najbližšia a je spojivkom so všetkými ostatnými – komunikačným kanálom s našou multidimenznou podstatou. Sama je multidimenzná, ale je pevne ukotvená v tretej dimenzii a preto ju môžeme vyslovene vidieť. Čítať ďalej
Môj obľúbený autor 🙂 Lujan Matus zaviedol termín “trpiace vnímanie” (alebo aj utrápené, utýrané, ťažko životom skúšané – proste haunted awareness 🙂 ). Keď som sa dostala k tejto kapitole jeho knihy, ešte som na ňu nebola zjavne pripravená, pretože som ju prečítala, preskočila a knihu som na dva mesiace odložila ako “nonsens”. Dnes ráno (čo je zas raz “temná minulosť” vo vašich očiach) som ju predsa len otvorila a niečo mi našepkalo, že sa mám vrátiť a prečítať to znova…
🙂 Stálo to za to. Čítať ďalej
Lujan Matus v svojej knihe hovorí o tieni. Tieňom nazýva to, čo od ruizovcov poznáme ako Parazita. Jedna z jeho spirituálnych učiteliek mu o tieni hovorí:
“Bytosť, ktorú ti San Pedro (=peyote) umožní vidieť, nepôsobí z úrovne rozumu, ale skryto rozohráva práve túto rovinu.”
To značí, že tieň do nášho života zasahuje nie cez našu čistú racionalitu, ale cez naše emócie. Tieto emócie sa viažu na zdanlivo “racionálne” vysvetlenia vecí okolo nás, pričom však hľadajú nie skutočné vysvetlenie, ale len prípustné vysvetlenie, teda zdôvodnenie. V psychológii sa tomu hovorí racionalizácia. Niečo chcem a tak si nájdem dôvod, prečo je to jediné rozumné a možné… Čítať ďalej
Čítať Lujana Matusa sú pre mňa galeje. Už po siedmykrát som vzala jeho knižku a práve som sa chystala ju po siemykrát odložiť (v živote som sa nedostala za stranu 11 😦 ), ale nakoniec som sa zaťala. A neľutovala som…
Najprv samotný Lujan Matus. Nenašla som jeho pôvodné meno ani nič bližšie o ňom. Má na webe stránky a diskusné fóra a vystupuje ako nagual, ale zdá sa, že spadol presne do toho, čo hrozí ľuďom s mimoriadnymi zážitkami – začína byť egomanický. Na diskusnom fóre, ktoré vedie, vraj ľudia zostávajú tak dlho, kým neprejavia názor trochu odlišný od jeho vlastného – a potom sú ním a jeho vernými “vypoklonkovaní”, v našom wordpressáckom žargóne by sa dalo povedať “zabanovaní” 🙂 … Podľa toho, čo som čítala, tak sa tam narába dosť so sociálnym nátlakom a hrozbou deprivácie (“tak vidíš, ako sa cítiš, teraz taká sama?“). Nech už je to hocijako, osoba Lujana Matusa ma nezaujíma, beriem ho s nedôverou a rezervou, ale ak má čo múdre povedať (a to nechám posúdiť ten tichý hlások v svojom vnútri 🙂 ), tak sa budem učiť! Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 