Ako sme stratili pamäť: o ľudskom mozgu

„Naše vnímanie univerza je priamy odraz nášho systému filtrov.“ — Susan Gregg

Susan Greggová rozpráva, ako začal vysvetľovať energetickú štruktúru ľudského tela kedysi Miguel Ruiz. Prirovnal to k miestnosti: Predstavte si, že sa zobudíte v miestnosti s dvoma oknami a spústou tlačítok a páčiek, ale bez dverí, ktorými sa dá vyjsť. Zo zvedavosti sa začnete s tými tlačítkami a páčkami hrať a zistíte, že napríklad potiahnutie tejto páčky pohne nejakým predmetom a tento predmet sa nazýva malíček. Takisto zistíte, že keď vypudíte vzduch, viete vydať hlasný zvuk a niekto príde sa o vás postarať. A tak skúmate, čo robí čo, a po čase vás vaša hračka celkom pohltí – do tej miery, že zabudnete, že ste bytosť v miestnosti a začnete sa identifikovať s tou miestnosťou. A to sa deje človeku: miesto toho, aby sa vnímal ako duša v tele, začne veriť, že je svoje telo.

Súčasť nášho určenia na tomto svete je podľa Miguela Ruiza rozpamätať sa, kto v skutočnosti sme. Účelom života je „prelomiť túto realitu“ a posunúť sa mimo ilúziu duality. Sme tu na to, aby sme sa rozpamätali, že sme energetické bytosti. Podstata toho, čo sme, je energia – úplne voľná, nespútaná a expanzívna. Keď sme odrezaní od svojej slobody, pociťujeme nepohodu. Obmedzenia fyzického univerza nás teda tlačia rásť a rozvíjať sa. Čítať ďalej

Reklamy

Úžasný darček

Včera okolo 22:00, keď som sa po pár dňoch služobky doteperila domov, dostala som hneď niekoľko úžasných darčekov.

Už som písala, že cestou späť dom dostala “oznam” o tom, že sa otvoril priechod na druhú stranu. Cestou domov som sa stavila u kamaráta, ktorý pre mňa prebral zásielku stromčekov na sadenie od Starkla. Kolega megakrabicu nadupal do auta a frčalo sa ďalej.

Doma som vyložila krabicu od Starkla a v predsieni som našla dve ďalšie krabice – knižky z Amazonu. (Poznámka pre Ambalu: karty sú už tiež na ceste. 🙂 )

Samozrejme, najprv som sa hrnula k počítačíku najmilšiemu na celom svete a išla som skontrolovať stránku najúžasnejšiu na celom svete 😛 (a napísať článok o priechode). A až desať minút pred polnocou som začala rozbaľovať darčeky. Hlavne preto, lebo od Starkla to boli stromčeky, ktoré bývajú obvykle voľnokorenné a tak som ich na noc chcela ponoriť vo vani do vody. Čítať ďalej

Ako vidím energiu

Už je to pekných pár týždňov (ešte fungovalo Šamanskou cestou), keď sa ma ktosi (asi Tenshi) spýtal, či nenakreslím, ako vidím energiu.

Nuž, trvalo to… Ale neflákala som sa! Po celý ten čas som chodila autom a všímala si, ako čo “vidím”.

Tak po porvé – vidím trojakým spôsobom. Vidím otvorenými očami, vidím zatvorenými očami a vidím-nevidím. 😛 Ak ste si mysleli, že toto bude jednoduchý článok… tak dobre ráno, stará mama! 😆

To, čo vidím normálnym zrakom, vídam väčšinou na tmavom jednoliatom pozadí alebo aj na svetlom jednoliatom pozadí. Je to žltkasté až oranžové. Sú to akoby plamienky, ktoré horia okolo mojich prstov a rúk, ako na plynovom sporáku, len nie modrasté. A vídam ich aj na iných ľuďoch. Minule som sledovala poradu a všimla som si, že vidím okolo ľudí obálku (vy tomu asi vravíte “aura”). A jeden z účastníkov porady, muž s vysokou energiu, čosi vehementne vysvetľoval. Mal na sebe čierne tričko a niekedy, keď vysvetľoval, urobil z prstov zobák – a v tom okamihu z končekov prstov vyšľahol oranžovkastý plamienok! Bola to náramná zábava – len z porady neviem lautr nyšt. 😕 Čítať ďalej

Keď oko vidí a mozog mlčí :-)

Pred pár dňami som bola “v teréne”. Sedeli sme v miestnosti s presklenou stenou a nádherným výhľadom von. Naproti oknám bol pomerne strmý, zalesnený svah, takže siahal až mimo môjho zorného poľa. Bola tam aj nejaká kôlňa či dreváreň a všade naokolo zmiešaný les. Bolo nasnežené. Všade bolo bielo a stromy tiež boli pokryté asi 10 cm chumáčmi snehu.

Neskôr začal duť vietor. Konáre stromov sa kymácali a kde-tu z nich padali kusy snehu. Sedela som tvárou oproti oknám, takže mi chvíľu trvalo, než som si na tento pohyb zvykla a prestal ma rušiť. Čítať ďalej

O pozeraní a videní

Don Juan Castanedovi:

“Nie je až také ťažké vidieť. Ťažké je zboriť bariéru, ktorú máme v hlavách a ktorá nás drží priklincovaných na mieste. Na to, aby sme ju zborili, potrebujeme energiu. A keď už energiu máme, videnie sa dostaví samé. … Najťažšia časť je presvedčiť sám seba, že to je možné.”

Videnie je konečný produkt toltéckeho rozvoja, čosi, čo prichádza samé od seba, keď sme sa na ceste k bezchybnosti dostali už hodne ďaleko a podarilo sa nám zastaviť vnútorný monológ (“zastaviť svet”). Veľa ľudí, ktorí s bosoráctvom toltéckeho typu začínajú, vo videní  vidí 🙂 len ďalšiu zručnosť, niečo ako “zloženie skúšky dospelosti”. Nie je to tak. Videnie je prechod od života v svete tonalu k životu v svete mimofyzickej reality – či už v snívaní alebo v liečení alebo veštení alebo channelovaní; videnie je schopnosť postrehnúť tok energie v svete okolo nás. Čítať ďalej

"Heuréka! Květina pláče!"

😛 Poznáte českú komédiu Adéla ještě nevečeřela? Ja ju baštím. Pamätám si, ako šialený botanik fidliká na husličkách kvetine a ona pustí slzu… a on plný nadšenia skríkne: “Heuréka! Květina pláče!” (Alebo niečo vysoko podobné. Ja proste neviem celý film naspamäť.)

Tak takto nejako som sa cítila dnes večer, keď som sa vracala zo služobky domov 😀 . Slnko zapadalo, obloha bola ružovooranžová a ja som bola unavená ako dunčo. A tak som experimentovala s “videním” energie. Čítať ďalej

Môže sa bosorák pri videní mýliť?

“Je nejaká šanca, že by sa starí bosoráci boli mýlili v tom, čo videli?”

“Nemôžem ti vysvetliť, prečo, ale neexistuje šanca, že by sa bosoráci mýlili v svojom videní,” povedal don Juan tónom, ktorý nepripúšťal spochybnenie. “Teda, možno závery, ku ktorým sa dopracujú na základe toho, čo vidia, môžu byť chybné, ale to by bolo preto, že sú naivní, nekultivovaní. Aby sa tejto katastrofe vyhli, musia si kultivovať svoju myseľ – a to všetkými možnými spôsobmi.” Čítať ďalej

Osem bodov úplného jedinca

Na to, že ideme písať o tom, čo z nás robí úplného jedinca (totality of oneself, výraz, s ktorým som až dodnes mala problém), tento článok bude ohromujúco neúplný… 🙂 Zatiaľ som sa neprepracovala k podrobnému opisu všetkých ôsmich bodov, ale kniha ešte nekončí. 🙂

Je to trochu dlhší preklad a nadväzuje na rozhovor o poznaní, ktorý mali Castaneda a don Juan a ktorý je v tomto článku. Čítať ďalej

Šamanské cesty bez videnia

Keď sa obvykle púšťam na šamanskú cestu, idem cez vizualizáciu. Predstavím si “vstupné miesto”, potom moje silové miesto a odtiaľ idem/činím ďalej. Funguje to dobre a spoľahlivo. Alebo by som mala povedať fungovalo? Totiž od istého času som prestala celkom vizualizovať… 😦

Neviem, čo je vo veci. Pýtala som sa anjelov, ale svorne mi tvrdia, že ide o nejakú energetickú premenu vo mne. Teda, možno pre nedostatok lepších obrazov… Komunikácia s nimi totiž je trošku komplikovanejšia. Nehovoria. Mala som šancu vnímať chvíľku svet ako oni a teraz už rozumiem lepšie všetkým tým skresleniam, ktoré v channelingoch dostávame: anjeli pociťujú/vedia. Tento pocit vyšlú nám. My si s tým pocitom spojíme nejaký obraz z našej skúsenosti a vnímame ten obraz (alebo zvuk, ak sme auditívny typ, a pocit, ak sme kinestetický typ – a v tomto ja mám veru šťastie… 🙂 ). Takže oni nám vyšlú pocit a my si ho premietneme na niečo a s týmto “niečím” potom narábame ako s faktom. Ups… cítite ten problém? Čítať ďalej

Tiene a ne-robenie

O zízaní do tieňov som už písala. V ďalšej Castanedovej knihe  som sa znova stretla so zízaním do tieňov pri ne-robení (dostaneme sa k tomu neskôr). Castaneda tam popisuje svoj zážitok s donom Juanom zo sonorskej púšte (ono je to skôr planina ako púšť, ale nazývajú to púšť). Boli na výšľape a don Juan ho učil o ne-robení. Nnáhle poznamenal, že Castanedu sleduje nejaký tieň. Castaneda sa prekvapil, ale don Juan povedal, že Castanedovo telo to už dávno vie – keď mu to oznámil, mykla sa mu pravá ruka a to značí, že jeho telo vedelo, že “tieň” je vpravo. Išlo o tieň spojenca.

Castaneda sa pýtal, prečo ho don Juan nazýva “tieňom”, keď je to niečo celkom iné ako tieň balvanu.  Don Juan odpovedal, že tieň kameňa i spojenec majú tie isté silové vlákna a preto sú “tiene”. Čítať ďalej