Ako šaman vidí ľudské telo

Naše telo sa v skutočnosti skladá z viacerých rozdielnych typov alebo vrstiev energie.  Tieto energie majú rôznu vlnovú dĺžku. Na ilustráciu používa Miguel Ruiz obraz žiarovky. Predstavte si, že máte šesťvoltovú žiarovku a zapojíte ju na okruh 220V. Žiarovka okamžite zhavaruje. Ale ak použijeme sériu transformátorov a znížime napätie v sieti na menšiu hodnotu, môžeme našu žiarovku bez problémov skombinovať s 220V rozvodom energie.

Spirituálna energia v svojej čistej podobe nedokáže existovať na fyzickej rovine. Aby sme znížili intenzitu spirituálnej energie, potrebujeme éterické telo. To funguje ako „vyrovnávací nárazník“.

Fyzická energia môže vstupovať do interakcie len s fyzickou energiou a takisto vníma len fyzickú energiu. Éterická energia vníma a činí s éterickou energiu a spirituálna energia činí so spirituálnou energiou. (Ja viem, to slovo „činí“ je také divné, ale používajú ho anjeli a ja sa po nich bezostyšne opičím. 🙂 ) Svoju realitu zhmotňujeme zo spirituálnej roviny, ale táto energia je prefiltrovávaná cez všetok emocionálny balast, ktorý je uložený v našom éterickom a fyzickom tele. Tieto filtre spôsobujú, že naše vnímanie reality odráža naše základné presvedčenia. Ak zmeníme svoje presvedčenia, zmení sa aj spôsob, akým budeme zažívať život. Čítať ďalej

Reklamy

Ako sme stratili pamäť: o ľudskom mozgu

„Naše vnímanie univerza je priamy odraz nášho systému filtrov.“ — Susan Gregg

Susan Greggová rozpráva, ako začal vysvetľovať energetickú štruktúru ľudského tela kedysi Miguel Ruiz. Prirovnal to k miestnosti: Predstavte si, že sa zobudíte v miestnosti s dvoma oknami a spústou tlačítok a páčiek, ale bez dverí, ktorými sa dá vyjsť. Zo zvedavosti sa začnete s tými tlačítkami a páčkami hrať a zistíte, že napríklad potiahnutie tejto páčky pohne nejakým predmetom a tento predmet sa nazýva malíček. Takisto zistíte, že keď vypudíte vzduch, viete vydať hlasný zvuk a niekto príde sa o vás postarať. A tak skúmate, čo robí čo, a po čase vás vaša hračka celkom pohltí – do tej miery, že zabudnete, že ste bytosť v miestnosti a začnete sa identifikovať s tou miestnosťou. A to sa deje človeku: miesto toho, aby sa vnímal ako duša v tele, začne veriť, že je svoje telo.

Súčasť nášho určenia na tomto svete je podľa Miguela Ruiza rozpamätať sa, kto v skutočnosti sme. Účelom života je „prelomiť túto realitu“ a posunúť sa mimo ilúziu duality. Sme tu na to, aby sme sa rozpamätali, že sme energetické bytosti. Podstata toho, čo sme, je energia – úplne voľná, nespútaná a expanzívna. Keď sme odrezaní od svojej slobody, pociťujeme nepohodu. Obmedzenia fyzického univerza nás teda tlačia rásť a rozvíjať sa. Čítať ďalej

Cvičenie: Cesta tunelom (stalkujeme emócie)

Môžete svoju cestu tunelom začať tým, že preskúmate svoje emócie. Čo vás „robí“ nahnevanými, smutnými, šťastnými alebo vydesenými? Začnite hľadať vnútorné príčiny a prestaňte váľať vinu na vonkajšie okolnosti. Akých obmedzujúcich presvedčení sa ešte držíte? Vynikajúci spôsob, ako začať svoje prieskumy, je začať si viesť denník.

Spíšte si všetky rôzne emócie, ktoré ste cítili v poslednom týždni. A potom sa spýtajte na udalosti, ktoré vás „donútili“ cítiť to, čo ste cítili.

Čo sa dialo? Aká udalosť práve prebiehala?

…………………………………………………………………………………

Čo ste si o tej udalosti hovorili?

…………………………………………………………………………………

Hovorili ste si niečo ako „Veci sa nikdy nezmenia. Stále budem takýto. Nedostanem, čo chcem. Možno to bude bolieť.“? Čítať ďalej

O ceste cez tunel

Susan Greggová popisuje príbeh, ako sedeli s Miguelom Ruizom na múriku nad morom a jej sa náhle zmocnila celkom nevysvetliteľná hrôza až panika. Don Miguel jej vtedy povedal, že pocítila prítomnosť smrti. Susan Greggová dodáva, že v tom okamihu začala jej „cesta cez tunel“.

Toto je nový obraz, ktorý si z Castanedu nepamätám. Sama si s tým neviem veľa počať (buď som cez tunel nikdy nešla alebo je „tunel“ len obraz, ktorý u mňa vyzeral inak), a tak sa obmedzím na výťah a prípadne poviem, čo k tomu viem povedať zo svojej skúsenosti (tej „netunelovej“ 🙂 ).

Susan Greggová do tunela vstúpila počas meditácie. Bol „snový“, nepevný, a jeho steny sa zužovali a cítila sa v ňom čoraz horšie a stiesnenejšie. Popisuje to ako hodne desivý zážitok. Napriek tomu ju to ťahalo vpred. Čítať ďalej

Cvičenie: Ja a moja cesta

Pokračujem spracovávaním Susan Greggovej. Dostávame sa k prvému cvičeniu (na konci každej kapitoly je jedno). Pretože na tomto blogu to bude formou článkov a tie budú časovo poprekladané inými článkami, ak to niekto nesleduje pravidelne, môže mať z toho maglajz. Tak som sa rozhodla, že na svojom druhom (“záložnom”) blogu urobím článok k tejto knihe, kam budem dopĺňať linky na pribúdajúce články, vysvetlenia a cvičenia, aby si ich mohol nájsť každý aj po rokoch – v poradí, v akom dávajú logiku. (Už je to prenesené späť na Eprakone a nájdete to tu.)

A teraz cvičenie:

Odpovedzte na tieto otázky čo najpravdivejšie a po dôkladnom zvážení. V ďalších cvičeniach z knihy Susan Greggovej sa tieto otázky budú opakovať. Pravdepodobne zistíte, že vaše odpovede sa postupne menia – je to znak, že pracujete na sebe a mení sa váš sebaobraz. Čítať ďalej

Úvaha o trojčlenkách

V jednom rozprávaní o meditácii spomína Greggová, že ju posadili do trojuholníka v kruhu:

„Trojuholník predstavoval trojicu fyzického, éterického (po našom najskôr „mimofyzického“) a spirituálneho. Vonkajší kruh predstavoval ohnivý kruh, ktorý symbolizoval ochrannú skupinu učňov okolo každého Naguala.“

A mne to pripomenulo ešte čosi – incké „tri energie“: yachay, llankay a munay. Môj problém je len s priradením. Vôľové by som priradila fyzickému, ale potom mi nesedí to, že anjeli sú prevažne vôľová energia; nejako sa mi zatiaľ nepodarilo na žiadneho siahnuť 😛 . U mňa sa to potom pospájalo nasledovne: fyzické je o tele a jeho vzťahu k prostrediu, takže sa mi to spája s emocionálnou energiou; éterické je mimohmotné, je to energia v rôznych podobách a spája sa mi to s vôľou a tvorením a spirituálne, hoci to znie tak osvietenecky, sa mi spája s rozumom a jeho schopnosťou poznávať. Čítať ďalej

Na čo nám to ego vlastne je?

Proces dosiahnutia osobnej slobody je v skutočnosti záležitosť naučiť myseľ fungovať po novom a vyčistiť náš filtračný systém, ktorý tvoria všetky naše presvedčenia, dohody a predpoklady. Na začiatku cesty je väčšina toho, čo tvoríme, nevedomá. Ako sa približujeme k osobnej slobode, začíname vidieť, že všetko v našom živote je tam preto, že sme to do svojho života pozvali, a to, čo v ňom nie je, tam nie je preto, lebo sme tomu nedovolili do nášho života vstúpiť. — Susan Gregg

Ja tento citát použijem na to, aby som sa mohla zavenovať téme, ktorá ma v ezoterickej obci dosť trápi. Je to to naše sústavné „bojovanie s egom“.

Sama som sa tejto činnosti venovala viac než dosť. Bola som prekvapená, že si Gabriel zo mňa uťahoval, keď som svojmu egu uštedrila nejakú tú „porážku“ a keď nakoniec vyhlásil, že tú fixáciu na ego už nedokáže počúvať… Tým dokonale schladil moje egopotláčateľské nadšenie a naštartoval môj mozog. 🙂

Ak sme dokonalé bytosti a nevychádzame z toho, že tento svet je „trestnica“, v ktorej je naším poslaním trpieť, tak potom všetko je tu preto, lebo plní nejaký účel. Aj slepé črevo má vraj nakoniec u ľudí nejaký účel, tvrdia najnovšie vedci. Tak potom zrejme aj to ego nemáme „za trest“, ale má svoju funkciu a tú napĺňa. Čítať ďalej

Inorganické bytosti sa živia nižšími emóciami

Zasa z knihy Susan Greggovej:

Tak ako je zem obývaná dušami sídliacimi vo fyzických telách, v éterických vrstvách žijú bytosti bez fyzického tela, ktoré Miguel nazýval „inorganické bytosti”. Tieto bytosti rovnako ťažko vnímali našu realitu ako my vnímame tú ich.

Miguel hovoril, že inorganické bytosti sa v skutočnosti napájajú na ľudí a kŕmia sa ich emóciami. Upozornil ma, že sa nemám čoho báť s výnimkou svojho vlastného strachu. Povedal mi, že môj strach kŕmi tieto bytosti. Pretože jediná moc, ktorú majú, je moc, ktorú im odovzdáme, nemôžu nám uškodiť, pokiaľ im to sami neumožníme. A tak naučiť sa ovládať môj vlastný strach bolo kľúčom k mojej osobnej slobode.

Éterické bytosti sa kŕmia emóciami veľmi podobne, ako sa kŕmi fyzické telo potravou. Majú však aj schopnosť vyvolávať v ľuďoch emócie ako strach alebo hnev. Vyvolávajú ich, aby sa mali čím kŕmiť. Keď ich začnem kŕmiť alebo uverím, že mi môžu ublížiť, stávam sa zraniteľnou a skutočne mi môžu urobiť zle. Ale len čo stiahnem svoje dovolenie robiť mi zle, strácajú schopnosť ovplyvňovať ma. Oveľa neskôr som si uvedomila, že kedykoľvek som „potrebovala“ alebo „hľadala“ nepriateľa, tak ma tieto inorganické bytosti trápili. Čítať ďalej

O nagualoch, ich učňoch a toltéckej ceste

Keď mi cez veľkonočné sviatky prestal chodiť internet, celkom mi to padlo dobre – práve som totiž začala čítať Susan Greggovú a to, čo píše, je pre mňa nesmierne poučné.  Dance of Power je čosi ako premostenie medzi donom Juanom a Castanedom a Miguelom Ruizom a jeho žiakmi. Tak som využila to, že nemôžem sedieť na webe, a začala som hneď prečítané spracovávať a tu je prvý zo série článkov:

Nagual je mexický/indiánsky šaman či liečiteľ, ktorého tradícia je založená na učení toltéckych Indiánov. Od príchodu Španielov bola ich existencia nenápadná a tajná. Naguali dokážu nepredstaviteľné veci. Sú to istým spôsobom bosoráci. Niektorí dokážu meniť svoju podobu (=shapeshifting), iní dokážu byť na dvoch miestach súčasne a väčšina z nich sú liečitelia.

Obvykle má nagual sedem učňov, ktorí spolu tvoria skupinu. Tejto skupine sa často hovorí ohnivý kruh alebo kruh sily. Energeticky vyzerajú tieto kruhy ako séria sústredných kruhov siahajúcich hlboko do histórie.

Keď sa nagual, u ktorého som sa učila ja, don Miguel Ruiz, začal cvičiť, musel prisľúbiť, že svoje poznanie odovzdá ďalším siedmim ľuďom. Ja som bola posledná v jeho ohnivom kruhu. Čítať ďalej