Svetlo nenájdeme analyzovaním tmy: ako ľudia sabotujú sami seba

Tu je výťah z rozhovoru s Wayneom W. Dyerom. Moderátor si robil prieskum medzi poslucháčmi, čo je ich najväčší problém, a nejakých 60% uviedlo, že to, že sami sebe kladú polienka do cesty. Takže otázka na Waynea Dyera – ako zabrániť tomu, aby ľudia sabotovali seba samých?

Dyera najprv potešil obraz “zdržiavať sám seba”, prichodil mu taký… jogínsky, s chrbtom prehnutým dozadu. Hovorí, že to je pre človeka neprirodzené. Tak ako “chytiť býka za rohy” je parádna blbosť – to sa nerobí, pokiaľ zrovna nepáchate samovraždu 😉 . A tak isto zadržiavať seba (po anglicky “držať sa vzadu”) je nezmysel, pokiaľ “vzadu” nie je presne to miesto, kde chcete byť… a sme pri presvedčeniach a zvykoch. Čo je presvedčenie? Je to myšlienka, ktorú sme mysleli znova a znova a znova a znova. A čo je zvyk? Je to správanie, ktoré sme opakovali znova a znova a znova a znova. Čítať ďalej

Samostatná skutočnosť a stalkovanie

Podľa dona Juana existuje “tam vonku” samostatná realita, ktorá existuje paralelne s naším bežne vnímaným svetom. A jednou zo základných úloh toltéckeho bojovníka je preniknúť do tejto samostatnej reality, pretože len takto dokáže vnímať svet v celej jeho komplexnosti.

Samostatnú realitu vieme dosiahnuť jediným spôsobom – posunutím nášho kotviaceho bodu. Kotviaci bod mávame obvykle zafixovaný na jednom mieste počas celého nášho života. Ak ním nepohneme, zostávame trvalo zakotvení v našej bežnej realite, ktorej don Juan hovorí “tonal”.

Samostatná realita (Separate Reality) ponúka nové svety plné tajomstiev, v ktorých bojovník môže sám seba skúmať a zažívať úplne novým spôsobom. Čítať ďalej

O osobnej sile každého jedného z nás

“Úroveň energie všetkých bytostí je daná troma základnými faktormi: množstvom energie pri ich splodení, spôsobom používania energie od narodenia a spôsobom používania energie v súčasnosti.” — Victor Sánchez

Don Juan hovoril, že všetko, čo človek robí alebo nerobí, dokáže alebo nedokáže, čo sa mu deje alebo nedeje – toto všetko záleží len od toho, akú veľkú osobnú silu má.

Väčšinu času si ľudia myslia, že udalosti ich života sú riadené externými faktormi, ktoré nedokážu ovládať. To preto, že udalosti vnímajú ako fyzicky od nich oddelené, alebo ich považujú za charakteristický prejav seba samého, svojho vlastného ega. Napríklad ľudia hovoria o “šťastí” alebo “smole”, akoby to bolo niečo nezávislé od nich. Cítia, že svet sa proti nim spriahol, že niekto im niečo robí. Alebo o sebe hovoria “nemám silnú vôľu” a “ja som už raz taký” bez toho, aby za svoj stav prebrali zodpovednosť.

Toto nastavenie ich vedie k tomu, že investujú šialene veľa energie do nerealistických očakávaní, do rozhodnutí založených na vlastných predpokladoch a prianiach a keď narazia na hranicu svojich možností, tak vymíňajú masy energie tým, že prepadnú zúfalstvu alebo pocitu menejcennosti. Čítať ďalej

Ego alebo pole energie?

Pre celé bosoráctvo a toltécky pohľad na svet je dôležité, ako sa vnímame – či sa vidíme ako jedinec s pevnými hranicami, ktorý je oddelený od zvyšku sveta a síce v ňom koná, ale často musí bojovať s jeho nepriateľstvom a nepriazňou, alebo sa vnímame ako energia dočasne vytvárajúca istú fyzickú reprezentáciu. Teda či je naše “ja” viazané na fyzické telo s jeho postojmi, predpokladmi, interpretáciami, nádejami a zážitkami,  alebo na našu energiu.

Pre dona Juana svet nepozostával z objektov, ale z polí energie. Toto poznanie je východiskom i cieľom cesty každého bojovníka. Predstava sveta ako súhrnu energetických polí je kľúčová myšlienka toltéckeho učenia. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách. Čítať ďalej

Vnímanie iných svetov je vec našej energie

Aby sme vnímali tie iné svety, nielenže sa o to musíme snažiť, ale potrebujeme mať aj dostatok energie, aby sme ich dokázali uchopiť. Existujú stále a nezávisle od toho, či si ich uvedomujeme, ale ich neprístupnosť je vyslovene dopadom nášho energetického nastavenia.

Preto sa toltékovia sústreďujú tak veľmi na to, aby sme si odrekapitulovali minulé energetické výmeny, aby sme sa zbavili sebadôležitosti, postojov a očakávaní, aby sme umlčali náš vnútorný monológ a celkom vygumovali osobnú históriu… Ale táto jediná energia môže byť ešte nedostačujúca, a tak cez snívanie a cvičenia (napr. magické prechody alebo cvičenia typu Tibeťania, žam žung, čchi kung, jóga alebo tai či) sa ešte snažia svoju vlastnú úroveň osobnej energie zdvihnúť.

Ako zrušiť posudzovanie?

Jedna zo základných bosoráckych zručností je neposudzovanie – odosobnenie sa a vyňatie sa zo situácie, na ktorú práve pozeráme. Napriek tomu, že to znie celkom jednoducho, je to súčasne aj jedna z najväčších prekážok, ktoré musíme prekonať. A verte mi – posudzujeme všetci. Pozeráme jedným očkom navonok, na ostatných, na to, čo považujeme za “všeobecne uznávané normy”, a porovnávame seba a iných ľudí s tým, čo vidíme.

U mňa posudzovanie odumrelo akosi automaticky. Vzala som to na vedomie a očakávala som, že keď niekoho upozorním na “posudzovanie”, vypne to ako vypínač a bude! Čítať ďalej

Jedna pravda – rôzne cesty

V posledných dňoch panovala dosť horúca atmosféra v diskusii k článku Astrálne cestovanie. Ono sa k nej schyľovalo tak-či-tak, videla som to prichádzať, ale bola som lenivá s tým niečo robiť… až kým to neprepuklo v plnej kráse. A potom som mala na výber: buď budem hasiť požiare, alebo sa budem učiť.

Rozhodla som sa pre to druhé.

Čo som sa dozvedela? Že ľudia, ktorí sa rozvíjajú a zvyšujú svoju vibráciu, sú v rôznych “kategóriách”. Niektorí vyštartovali z hodne nízkej vibrácie (tiež k nim patrím – sme “staršie” ročníky a “materialisti”), iní mali šťastie a narodili sa neskôr, keď už bola vibrácie Gaie (a spoločenské podmienky) taká vysoká, že sa nemuseli veľmi namáhať, aby prekonali “hmotu”. Čítať ďalej