Tu je výťah z rozhovoru s Wayneom W. Dyerom. Moderátor si robil prieskum medzi poslucháčmi, čo je ich najväčší problém, a nejakých 60% uviedlo, že to, že sami sebe kladú polienka do cesty. Takže otázka na Waynea Dyera – ako zabrániť tomu, aby ľudia sabotovali seba samých?
Dyera najprv potešil obraz “zdržiavať sám seba”, prichodil mu taký… jogínsky, s chrbtom prehnutým dozadu. Hovorí, že to je pre človeka neprirodzené. Tak ako “chytiť býka za rohy” je parádna blbosť – to sa nerobí, pokiaľ zrovna nepáchate samovraždu 😉 . A tak isto zadržiavať seba (po anglicky “držať sa vzadu”) je nezmysel, pokiaľ “vzadu” nie je presne to miesto, kde chcete byť… a sme pri presvedčeniach a zvykoch. Čo je presvedčenie? Je to myšlienka, ktorú sme mysleli znova a znova a znova a znova. A čo je zvyk? Je to správanie, ktoré sme opakovali znova a znova a znova a znova. Čítať ďalej


Pre celé bosoráctvo a toltécky pohľad na svet je dôležité, ako sa vnímame – či sa vidíme ako jedinec s pevnými hranicami, ktorý je oddelený od zvyšku sveta a síce v ňom koná, ale často musí bojovať s jeho nepriateľstvom a nepriazňou, alebo sa vnímame ako energia dočasne vytvárajúca istú fyzickú reprezentáciu. Teda či je naše “ja” viazané na fyzické telo s jeho postojmi, predpokladmi, interpretáciami, nádejami a zážitkami, alebo na našu energiu.
Aby sme vnímali tie iné svety, nielenže sa o to musíme snažiť, ale potrebujeme mať aj dostatok energie, aby sme ich dokázali uchopiť. Existujú stále a nezávisle od toho, či si ich uvedomujeme, ale ich neprístupnosť je vyslovene dopadom nášho energetického nastavenia.