Pokračujem ďalšou kapitolou z Evy Pierrakosovej, ktorá popisuje, ako sa tri základné (“božské”) črty lásky, moci a vnútorného pokoja skreslene predvádzajú v našom živote. U “zdravého” človeka medzi nimi panuje vyváženosť, čo znamená, že žiadna z týchto čŕt u “zdravého” človeka nekonkuruje ani neprotirečí tým zvyšným dvom; fungujú ako vyvážený tím.
Iné je to u osobnosti s pokriveným sebavnímaním, u ktorej sa navzájom vylučujú, takže vytvárajú vnútorný konflikt. K tomu dochádza preto, že človek podvedome zvolí jednu z čŕt ako tú, ktorou ide riešiť svoje životné problémy. Tomu hovoríme “pseudoriešenie”. Čítať ďalej





Čakrám sa venuje Kenneth Smith dosť podrobne, pričom sa opiera o 
Toto je pre mňa momentálne dosť ťažká téma, pretože som sa do nej zamočila až vyše uší bez toho, aby som tušila, do čoho leziem… Niekedy koncom júla som sa rozhodla “skočiť do priepasti”. Vedela som, že to môže porobiť divné veci s mojou psychikou, ale brala som to ako situáciu: má svoj začiatok, priebeh a koniec a keď skončí, otrasiem sa a pôjdem ďalej. Potrebovala som to urobiť kvôli fluidite, o ktorú som sa snažila. Veď niečo sa už len naučím… tak som skočila.
Na to, že ideme písať o tom, čo z nás robí úplného jedinca (totality of oneself, výraz, s ktorým som až dodnes mala problém), tento článok bude ohromujúco neúplný… 🙂 Zatiaľ som sa neprepracovala k podrobnému opisu všetkých ôsmich bodov, ale kniha ešte nekončí. 🙂