Plač ľudskej duše

Lujan Matus v svojej knihe hovorí o tieni. Tieňom nazýva to, čo od ruizovcov poznáme ako Parazita. Jedna z jeho spirituálnych učiteliek mu o tieni hovorí:

“Bytosť, ktorú ti San Pedro (=peyote) umožní vidieť, nepôsobí z úrovne rozumu, ale skryto rozohráva práve túto rovinu.”

To značí, že tieň do nášho života zasahuje nie cez našu čistú racionalitu, ale cez naše emócie. Tieto emócie sa viažu na zdanlivo “racionálne” vysvetlenia vecí okolo nás, pričom však hľadajú nie skutočné vysvetlenie, ale len prípustné vysvetlenie, teda zdôvodnenie. V psychológii sa tomu hovorí racionalizácia. Niečo chcem a tak si nájdem dôvod, prečo je to jediné rozumné a možné… Čítať ďalej

Odvaha čeliť pravde

Ak nemáš odvahu mýliť sa, keď sa mýliš, si blázon. — Lujan Matus

(If you don’t have the courage to be wrong when you are wrong then you are a fool.)

Pre mňa je táto myšlienka vyjadrením našej schopnosti poznávať realitu objektívne, mimo našich emocionálnych skreslení. Ešte stále to nebude celkom bez filtrov, pretože tie už sú dané obmedzením našich zmyslov a našej rodnej syntaxe, ale ak sa nám podarí vypnúť naše emocionálne filtre a preosiať naše mentálne modely do tej miery, aby obsahovali len overené alebo vysoko pravdepodobné postrehy, dostávame šancu dostať sa trochu bližšie tomu, čo je “realita”. Čítať ďalej

Horizont pozostáva z vnútorného ticha

V Lujanovi Matusovi som našla návod, ako sa zachovať, keď na nás “lezie” Parazit. Zaujalo ma to však z celkom iného dôvodu… keď na mňa lezie Parazit, s gustom ho nakopnem. (To je jediný prípad, kedy svoju násilnícku, zlomyseľno-pomstychtivú povahu nemusím obmedzovať, ba práve naopak 😛 .) Ale ten citát mi zarezonoval ako niečo, čo nám môže pomôcť utíšiť náš vnútorný monológ:

“Pozri na horizont. Horizont pozostáva z vnútorného ticha. Prenes sa na horizont a nechaj sa ním absorbovať.” Čítať ďalej

Žiť v reálnom čase

Zasa prichádzam s pasážou z Lujana Matusa. A ako všetky iné pasáže, 1. nie je jednoduchá na preklad a 2. nie je jednoduchá na pochopenie, ale 3. stojí za to rozpitvať si ju. 🙂

To prvé som vyriešila tým, že som ten preklad nevzala až tak doslovne a niekedy som išla na úroveň prenosu myšlienky pri výmene slov a celých slovných spojení. Tí, kto neviete, čo hovorím, nie ste prekladatelia. Tí, čo tušíte, čo hovorím, viete, že riziko posunu je veľké – ale ako sa poznám, som lepšie napojená na myšlienky Lujana Matusa ako na jeho slová… 🙂 Čítať ďalej

Ako naše vedomie stratilo svoje schopnosti

V auguste som sa dostala do bodu, kedy som celkom vážne začala bojovať s vovychovávanou predstavou lineárneho času a trojdimenzionálneho priestoru. Dovtedy som si, priznám bez mučenia, s tými dimenziami nevedela dať rady ani napriek tomu, že mám celkom slušne vyvinutú predstavivosť… Proste nie a nie si urobiť nejaký obraz.

Pritom som si listovala v Lujanovi Matusovi. Už som spomínala, že jeho štýl ma zabíja a už som aj bola rozhodnutá jeho knihu znova odhodiť niekam, kde ju najbližších 724 rokov neuvidím 😦 , ale lákalo ma na ňom jedno: je to snívač par excellence a ja som hľadala zvyšné tri brány snívania. Tak som urobila to, čo v takýchto prípadoch robím – preskočila som vyše polovicu knihy a náhodne som otvorila kapitolu, ktorá znela zaujímavo. A tak, ako to už obvykle býva, obsahovala pre mňa odpoveď… 🙂 Čítať ďalej

Úmysel je hmotný a cestuje na chrbte našich slov

Táto realita nevyzerala už až taká reálna, ale úmysly, ktoré ma obklopovali, ma ešte stále držali na mieste.

Prekročila som tú neblahú stranu 11 Lujana Matusa 🙂 a dostávam sa k druhej kapitole. Toto bude skôr prerozprávanie, pretože sa nejdem týrať presnými prekladmi, takže aj citáty budú hodne nedoslovné. V každom prípade, Matus pokračuje tým, čo už poznáme od Bernadette Vigilovej: domestifikáciou duše.

Matus popisuje ďalší z jeho snov, ktorým ho sprevádza Lucien, jeden z jeho sprievodcov. Ten ho učí dostať sa do roly Architekta pozorovania – odhaľovať skryté veci za medziľudskými transakciami (=spoluprácou, komunikáciou, spolunažívaním). Čítať ďalej

Vnútorný monológ a rovnica boja

Castaneda: The Second Ring of PowerDon Juan stále opakoval, že podstatnou súčasťou jeho bosoráctva bolo zrušenie vnútorného monológu. Týmto sa totiž vypína pozornosť tonalu. Don Juan zastaveniu vnútorného monológu vravel zastaviť svet. Vysvetľoval, že istá časť z nás je vždy držaná pod zámkom, pretože sa jej bojíme, pretože pre náš rozum vyzerá ako „šialený príbuzný“, ktorého držíme ukrytého v pivnici, len aby sme sa ním nemuseli zapodievať. Táto časť je naša druhá pozornosť a keď sa táto konečne môže uprieť na niečo, svet sa zastaví (svet vo vnímaní “každodenná fyzická realita”). Čítať ďalej

Tri formy stalkovania

Toto je výťah z článku, ktorý sa vraj nachádza v knihe Lujana Matusa The Art of Stalking Parallel Perception. Ja som sa oň ešte nepotkla, ale veď aj čítam hodne neporiadne – tu trochu, tam trochu (to je moja jediná záchrana, ako vydržať s knihou a autorovým štýlom 😛 ; niektoré poznatky sú skutočne “odmakané” 😀 ). Keď som čítala tento text, nezdal sa mi až taký zašmodrchaný a tak som si povedala, že ho spracujem osve.

Oči vidiaceho

Jedinec s neporušenou osobnou silou dokáže spôsobiť rozruch už len svojou prítomnosťou. Lujan (=jeden z Matusových sprievodcov, po ktorom má svoje krstné meno) povedal, že oči vidiaceho fungujú ako ochranný štít proti všetkým projekciám iných ľudí, pretože vnímajú všetko, čo prebieha. Keď niečo spozoruje, odrazí to späť na vysielajúceho a tým znemožní preniknutieenergie  do jeho vlastného systému; na druhej strane, vysielajúci dostane späť to, čo vysiela, a to si vynúti uňho proces sebaspytovania a sebaskúmania. Takýmto spôsobom osobná sila vidiaceho “udiera” osobu, ktorej integrita ešte nie je dokonalá, a vyvoláva očistný rozvrat – tým, že ich donúti reagovať: buď sebaspytovaním alebo nasmerovaním prudkej emocionálnej reakcie na vidiaceho. Čítať ďalej

Štvorité rozštiepenie vnímania

Čítať Lujana Matusa sú pre mňa galeje. Už po siedmykrát som vzala jeho knižku a práve som sa chystala ju po siemykrát odložiť (v živote som sa nedostala za stranu 11 😦 ), ale nakoniec som sa zaťala. A neľutovala som…

Najprv samotný Lujan Matus. Nenašla som jeho pôvodné meno ani nič bližšie o ňom. Má na webe stránky a diskusné fóra a vystupuje ako nagual, ale zdá sa, že spadol presne do toho, čo hrozí ľuďom s mimoriadnymi zážitkami – začína byť egomanický. Na diskusnom fóre, ktoré vedie, vraj ľudia zostávajú tak dlho, kým neprejavia názor trochu odlišný od jeho vlastného – a potom sú ním a jeho vernými “vypoklonkovaní”, v našom wordpressáckom žargóne by sa dalo povedať “zabanovaní” 🙂 … Podľa toho, čo som čítala, tak sa tam narába dosť so sociálnym nátlakom a hrozbou deprivácie (“tak vidíš, ako sa cítiš, teraz taká sama?“). Nech už je to hocijako, osoba Lujana Matusa ma nezaujíma, beriem ho s nedôverou a rezervou, ale ak má čo múdre povedať (a to nechám posúdiť ten tichý hlások v svojom vnútri 🙂 ), tak sa budem učiť! Čítať ďalej

O energii zvanej Melike alebo "prskajúca bytosť"

Priznám sa, keď mi Gabriel pred časom začal rozprávať o Melike (prvýkrát ju spomenul 5.4.2010 a potom ešte raz a podrobnejšie koncom apríla), ešte som k tomu pristupovala všelijako. Ja som ten typ človeka, čo si každú prkotinu pre istotu overí aj trikrát, len aby mal istotu, že to nie je jeho bujná fantázia. Síce som v tom čase už mala osobnú skúsenosť s Melike (november minulého roku) a asi mesiac predtým, než ju spomenul, som ju aj zahliadla pri čítaní mailu od istej osoby: Čítať ďalej