Vnímame seba zo všetkých čias. Naše myšlienky a konanie rezonujú večnosťou, zaznamenávajú sa a odrážajú sa späť na nás. — Lujan Matus
V svojej knihe Awakening the Third Eye uvádza Lujan Matus jednu peknú príhodu, kedy bol vystavený priamo kontaktu s tomu, čomu ja hovorím “operačný systém” alebo anjeli. 🙂 Predtým píše o tom, aké dôležité je pre nagualov mať vysokú mieru sebakontroly, tzv. kontrolovaný úlet – inak im hrozí, že vďaka bez-foremnosti pri stalkovaní spadnú do uchvátenosti sebou samými a babraniu svojho sociálneho prostredia miesto toho, aby sa sústredili na skúmanie nepoznaného. Predpokladám, že dôvodom je moc, ktorá ide s bez-foremnosťou (teda ľahkým a rýchlym prispôsobením sa hocijakým podmienkam) – moc nad inými, ktorá sa dá pri najslabšom záchveve sebadôležitosti zneužiť na manipulácia sociálneho prostredia (presne tak to Matus nazýva). Čítať ďalej


V konečnom dôsledku sme len súčtom všetkého nášho konania a budeme mu čeliť v okamihu smrti.

[Potrebujeme] si zviditeľniť stavy emocionálnej neúprimnosti, ktoré sa viažu predovšetkým s energiou pečene. Ak sa toto zviditeľnenie neurobí so všetkou potrebnou vážnosťou, žiak nedokáže dosiahnuť svoje srdce a to ho uvrhne do stavu trvalého dualizmu. Toto je tiež prvá lekcia, ktorej čelili starí bosoráci a nedokázali ju prekonať, pretože mali nutkanie kontrolovať svoje okolie.– Lujan Matus
Môj obľúbený autor 🙂 Lujan Matus zaviedol termín “trpiace vnímanie” (alebo aj utrápené, utýrané, ťažko životom skúšané – proste haunted awareness 🙂 ). Keď som sa dostala k tejto kapitole jeho knihy, ešte som na ňu nebola zjavne pripravená, pretože som ju prečítala, preskočila a knihu som na dva mesiace odložila ako “nonsens”. Dnes ráno (čo je zas raz “temná minulosť” vo vašich očiach) som ju predsa len otvorila a niečo mi našepkalo, že sa mám vrátiť a prečítať to znova…