Chanmneling s Gaiou z 9.11.2010:
Gaia, som na teba napojená? Nejako by som potrebovala vedieť, cez nejaký pocit, že je to tak. (Dostala som vnem krásneho pokojného zeleného údolia.) 🙂 Ďakujem… Popíšeme trochu?
🙂 Popíšeme. Ale ty nechceš písať, ty chceš klebetiť.
Noooo… Vieš, rozprávali sme o Gabrielovi a ja to zbieram do článku pre iných. Chceš o ňom ešte niečo povedať?
🙂 Už som začala… Povedala som ti, že z nás všetkých Gabriel je najväčšie „decko“. My sme pokojní a vyvážení, on je trochu rozlietaný a dokáže sa zo všetkého náramne tešiť. Čítať ďalej


Z rozhovoru Taishe Abelar pre
Nedávno som sa pustila po troch rokoch znova do čítania Castanedovej knihy The Art of Dreaming. S odstupom času, keď už viem o toltéckom učení viac, mi niektoré veci neprichodia až také zaujímavé ako vtedy (čítala som vtedy i teraz so zvýrazňovačom v ruke), ale pasáž o kotviacom bode hneď na začiatku knihy ma zaujala ešte viac. Ono čítať v angličtine niečo, pre čo ani Angličania nemajú jazyk, je totiž dosť veľká fuška… Až spätný pohľad po všetkých knižkách mi umožňuje pochopiť celú súvislosť (alebo to, čo v tomto čase považujem za “celú” súvislosť; už asi tušíte, že nečítam poslednýkrát… 🙂 ).
Nový úryvok z knihy Jima Pathfindera Ewinga, tentokrát o životnej energii čchi (on používa jej japonské označenie ki) a o energetickom systéme človeka.
Podľa Castanedu (
Knihy a celý web sú plné popisov, ako vyzerá energetické telo a z čoho sa skladá. Niekedy som mala pocit, že autori v živote nevideli energiu alebo ja som mimo, ako zúfalo sa moje vnemy odlišovali od ich… 😦 A potom som si kúpila knihu Jima Pathfindera Ewinga (budem používať skratku JPE)
Castaneda je fascinujúci tým, ako v sebe spája staré poznatky s deformáciou vnímania moderného človeka. Dlho som voči nemu mala averziu, pri čítaní jeho kníh som plynule “lietala” od nechute k nadšeniu a späť, ale dnes pre mňa predstavuje ultimatívny zdroj toho poznania, ku ktorému sa našinec dnes už nedopracuje…