Už som spomínala, že mám problém so slovenskými toltékmi, hlavne tými, čo sa hlásia k maresovcom. Tí, ktorých poznám, totiž prejavujú živo tendenciu vykladať si “neľútostnosť bojovníka” (často aj “bezcitnosť”) ako bezohľadné zdieranie ostatných svojimi verbálnymi výlučkami typu “ja som si povedala, ako som cítila, a čo si s tým urobíš ty, to už je tvoj problém.” Vždy je niečo problém niekoho iného. Vždy je niekto menejcenný alebo, keď má svoju hodnotu, tak len preto, že to daný “tolték” schválil… Akosi si neviem spomenúť na jednu jedinú pasáž z Castanedu, kde by sa don Juan bol zachoval podobným spôsobom. Niekedy dosť šokoval svojich žiakov, ale to boli žiaci, ktorí si ho vybrali, a nie náhodní okoloidúci…
Takže mi prišlo len vhod, keď som na blogu Female Warrior vyhrabala článok o bezcitnosti bojovníka. Čítať ďalej
Pre dona Juana Matusa tento svet nie je tvorený predmetmi, ako to vidíme, ale poľami energie, ktoré nazýva emanáciami Orla. Tieto polia tvoria v skutočnosti jedinú transcendentálnu realitu.
Láska bojovníka patrí svetu. Objíma túto obrovskú Zem. Zem vie, že bojovník ju miluje, a zahŕňa ho svojou starostlivosťou. Preto je jeho život plný až po okraj a nech už sa nachádza kdekoľvek, nachádza sa v stave hojnosti. Brázdi chodníčkami svojej lásky a kdekoľvek sa nachádza, je úplný.
“Cez lono zvieracie samičky cítia veci a regulujú svoje telá. Cez lono dokážu ženy vytvárať a ukladať silu v svojich dvojníkoch – táto sila tvorí alebo ničí alebo umožňuje žene splynúť so všetkým naokolo.”
Z
Eprakone - ezoterika a spiritualita 