Povedz „Prepáč. Je mi to ľúto“

Základné pravidlá spolunažívania, ktoré nás učili rodičia už v detstve alebo nám boli vštepované v škôlke sú jednoduché: Podeľ sa. Hraj fér. Neubližuj druhým. Ak niekomu ublížiš, ospravedlň sa.

Aj keď tieto pravidlá znejú veľmi bazálne (ale veď ani desatoro nie je kvantová fyzika 🙂 ) – povedať v dospelosti: „je mi to ľúto“, odpustiť sám sebe či požiadať o odpustenie iných a myslieť to pritom úplne vážne, je pre nás ťažké; niekedy ťažšie ako čokoľvek iné.

Samozrejme ideálne by bolo dodržať prvé tri škôlkárske pravidlá :), teda snažiť sa iným (ani sebe) neubližovať. Ako životom obití dospeláci však vieme, že sa nám to nie vždy podarí a niekedy zraníme seba či iných… Čítať ďalej

Paradox čisto v našej hlave

Mailom každú chvíľku niečo prifrčí a minule ma niekto obšťastnil Paradoxnými desatoro. Tak ma dohriali, že som sa šla okamžite pozrieť na web, čo to je zač. Zistila som, že ide o názvy kapitol z knižky Kenta M. Keitha Paradoxné prikázania.  A štýl, akým sú nazvané, i vývody autora článku, čo som na webe našla (“veľkí ľudia s veľkými myšlienkami ohrozujú malých ľudí nízkej mysle”) ma vnútorne bolia. Mám problém s vyjadreniami, ktoré silne polarizujú svet, stavajú nás proti iným a robia z nás Obeť v zmysle: “niekto, kto sa musí obetovať, a preto je lepší ako ostatní, ktorí sa neobetujú”. Už v minulosti som sa s týmto videním sveta potýkala a zatiaľ sa na tom nič nezmenilo – budí vo mne silnú neľúbosť. Čítať ďalej

Na čo nám to ego vlastne je?

Proces dosiahnutia osobnej slobody je v skutočnosti záležitosť naučiť myseľ fungovať po novom a vyčistiť náš filtračný systém, ktorý tvoria všetky naše presvedčenia, dohody a predpoklady. Na začiatku cesty je väčšina toho, čo tvoríme, nevedomá. Ako sa približujeme k osobnej slobode, začíname vidieť, že všetko v našom živote je tam preto, že sme to do svojho života pozvali, a to, čo v ňom nie je, tam nie je preto, lebo sme tomu nedovolili do nášho života vstúpiť. — Susan Gregg

Ja tento citát použijem na to, aby som sa mohla zavenovať téme, ktorá ma v ezoterickej obci dosť trápi. Je to to naše sústavné „bojovanie s egom“.

Sama som sa tejto činnosti venovala viac než dosť. Bola som prekvapená, že si Gabriel zo mňa uťahoval, keď som svojmu egu uštedrila nejakú tú „porážku“ a keď nakoniec vyhlásil, že tú fixáciu na ego už nedokáže počúvať… Tým dokonale schladil moje egopotláčateľské nadšenie a naštartoval môj mozog. 🙂

Ak sme dokonalé bytosti a nevychádzame z toho, že tento svet je „trestnica“, v ktorej je naším poslaním trpieť, tak potom všetko je tu preto, lebo plní nejaký účel. Aj slepé črevo má vraj nakoniec u ľudí nejaký účel, tvrdia najnovšie vedci. Tak potom zrejme aj to ego nemáme „za trest“, ale má svoju funkciu a tú napĺňa. Čítať ďalej

O nagualoch, ich učňoch a toltéckej ceste

Keď mi cez veľkonočné sviatky prestal chodiť internet, celkom mi to padlo dobre – práve som totiž začala čítať Susan Greggovú a to, čo píše, je pre mňa nesmierne poučné.  Dance of Power je čosi ako premostenie medzi donom Juanom a Castanedom a Miguelom Ruizom a jeho žiakmi. Tak som využila to, že nemôžem sedieť na webe, a začala som hneď prečítané spracovávať a tu je prvý zo série článkov:

Nagual je mexický/indiánsky šaman či liečiteľ, ktorého tradícia je založená na učení toltéckych Indiánov. Od príchodu Španielov bola ich existencia nenápadná a tajná. Naguali dokážu nepredstaviteľné veci. Sú to istým spôsobom bosoráci. Niektorí dokážu meniť svoju podobu (=shapeshifting), iní dokážu byť na dvoch miestach súčasne a väčšina z nich sú liečitelia.

Obvykle má nagual sedem učňov, ktorí spolu tvoria skupinu. Tejto skupine sa často hovorí ohnivý kruh alebo kruh sily. Energeticky vyzerajú tieto kruhy ako séria sústredných kruhov siahajúcich hlboko do histórie.

Keď sa nagual, u ktorého som sa učila ja, don Miguel Ruiz, začal cvičiť, musel prisľúbiť, že svoje poznanie odovzdá ďalším siedmim ľuďom. Ja som bola posledná v jeho ohnivom kruhu. Čítať ďalej

Ako nám oči pomôžu siahnuť na pamäť tela

Z blogu Lujana Matusa, z článku Viac o smrti ako poradcovi:

Vľavo je nákres smerovania pohľadu a pohybu očí, prevzatý z neurolingvistického programovania (NLP). Z týchto pohybov sa pri NLP odčítava, v akom type vnútorného programu sme práve ponorení. Dá sa použiť na to, aby sme vedeli povedať, či nám niekto klame alebo nie. NLP-praktici používajú pohyb očí na to, aby zrušili negatívne programovanie.

V svojej knihe Awakening the Third Eye: Discovering the True Essence of Recapitulation dáva Lujan Matus techniky na toto použitie, predovšetkým vzostupné a zostupné zízanie na rastliny, pričom zízanie privádza človeka späť do jeho stavu pôvodnosti.

A keď k tomuto príde, mení sa neistota na poznanie, na rozdiel od istoty, ktorá je nástrojom upevňovania vlastnej sebadôležitosti. Čítať ďalej

Medzinárodný deň ega?

Článok od Bibs:

Zaujímavý názov, že? :) Minulý utorok (mimochodom 4.4.2011 :P ), či skôr jeho popoludnie a večer mi presne takto pripadali. Kam som sa otočila videla som len sebaľútosť, sebadôležitosť, hnev, frustráciu, sklamanie… Dalo by sa toho popísať veľa… Ale mňa skôr zaujíma prečo to tak je, prečo to príde. Má na to vplyv aj ten mesiac svietiaci na oblohe? Či postavenie planét?  Alebo je to nejaká globálna nákaza, čo sa šíri z krajiny do krajiny, od domu k domy? NEVIEM. Ale zasiahlo to aj mňa :?

Osoba, ktorá sa nachádza v zajatí ega, nechápe utrpenie ako utrpenie, ale ako jedinú primeranú reakciu na všetky životné situácie. Ego vo svojej zaslepenosti nie je schopné vidieť, koľko utrpenia spôsobuje sebe i iným. Nešťastie je vlastne egom vyvolaná mentálno-emocionálna choroba epidemických rozmerov. Je to vnútorný ekvivalent znečisťovania životného prostredia na tejto planéte. Čítať ďalej

Ego alebo pole energie?

Pre celé bosoráctvo a toltécky pohľad na svet je dôležité, ako sa vnímame – či sa vidíme ako jedinec s pevnými hranicami, ktorý je oddelený od zvyšku sveta a síce v ňom koná, ale často musí bojovať s jeho nepriateľstvom a nepriazňou, alebo sa vnímame ako energia dočasne vytvárajúca istú fyzickú reprezentáciu. Teda či je naše “ja” viazané na fyzické telo s jeho postojmi, predpokladmi, interpretáciami, nádejami a zážitkami,  alebo na našu energiu.

Pre dona Juana svet nepozostával z objektov, ale z polí energie. Toto poznanie je východiskom i cieľom cesty každého bojovníka. Predstava sveta ako súhrnu energetických polí je kľúčová myšlienka toltéckeho učenia. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 2. Diery v našej energii

Pokračujem v rozprávaní o našom energetickom tele a jeho zvláštnostiach. Dnes sa dotkneme jednej časti Castanedovho učenia, ktorá vzťahovo orientovaných ľudí tak trochu odstrašuje – otázky bosoráka a či môže mať deti a sex alebo nie.

Keď si poškriabeme pokožku, fyzické telo okamžite zareaguje a spustí procesy, ktoré majú ranu zaceliť a vyhojiť. Ak ho necháme robiť, čo má, za chvíľu ani nevieme, že sme boli poranení. Ak však ranu budeme znova a znova babrať, zapáli sa, nevyhojí sa a po čase začne predstavovať vážne riziko pre celý zvyšok tela – napríklad riziko otravy krvi. Čítať ďalej

Rekapitulácia: 1. Energetické telo a ego

Rekapitulácia sa dá len ťažko definovať. Máme do činenia s procesom, ktorý presahuje ľudskú racionalitu. Nedá sa vydefinovať niečo také premenlivé ako rekapitulácia. A tak je možné, že ako budeme postupovať cez knižku Victora Sáncheza, budem definície rekapitulácie postupne upravovať. Ešte to neviem; zatiaľ som len na strane 22 🙂 .

Termín “rekapitulácia” zaviedol Castaneda niekedy v roku 1982, ak sa správne pamätám.  Sánchez, ktorý je k domorodcom ako antropológ nesmierne blízko, to niekde nazýva teočihua. Rekapitulácia je v princípe niečo, čo naše energetické telo robí automaticky – proces, ktorým sa lieči zo škôd, ku ktorým došlo pri negatívnych energetických výmenách. Čítať ďalej

Striedmosť bosoráka: starí a noví vidiaci

Toltékovia prichádzajú v rôznych farbách a tvaroch 🙂 – najčastejšie ako starí vidiaci a noví vidiaci, starí bosoráci a noví bosoráci, hoci títo noví si skôr hovoria bojovníci úplnej slobody.

Geografický Tolték a spirituálny tolték 🙂

Keď don Juan hovorí o Toltékoch, hovorí o mužoch poznania, nie o národe ako takom. Ale potom zasa začína podávať históriu Toltékov v súvislosti  s predConquistou a tak som si z toho poskladala obraz, ktorý možno nie je najsprávnejší, ale zatiaľ mi vyhovuje:

Podľa mňa všetko začalo v národe, ktorý si hovoril Toltékovia. Bola to stará mezoamerická civilizácia, ktorá stavala pyramídy a ktorej členovia sa zvesela venovali konzumácii halucinogénnych rastlín. Cez ne dostali záblesk reality, ktorá leží za našou “bežnou” realitou – a to vyštartovalo celé toltécke učenie. Neskôr, keď už národ Toltékov vymrel, slovo “tolték” začalo označovať každého človeka na celkom špeciálnej ceste za poznaním. To je môj terajší “svetonázor” a tak tu budem kombinovať Toltékov s toltékmi, vyvolám zmätok v každej hlave a nakoniec to dopletiem tak, že sa v tom ani divá sviňa nevyzná… Ale téma ma zaujíma a tak sa ide na vec! 😛 Čítať ďalej