V poslednom čase som sa zosilnene stretávala s výrazom “morfogenetické pole”. Naposledy v knižke Roswithy Starkovej. Už neviem presne nájsť miesta, kde to popisovala, takže budem hovoriť viac-menej z hlavy: nejakí vedci “zreťazili” dva elektróny alebo podobne drobné sasafrasy, pričom “zreťaziť” značí niečo ako nakmitať na tú istú vibráciu. Potom každý z nich poslali opačným smerom. A zistili, že keď na jednom z nich robia kókus-pókusy, ten druhý na to reaguje tak, ako keby ich robili na ňom…
Iný príklad, ktorý si pamätám z Malcolma Gladwella, bol o opiciach či iných živočíchoch na nejakom súostroví, kde sa tento živočích (pre zjednodušenie budem používať “opica”) nachádzal na každom z ostrovov, ale voda medzi ostrovmi bola taká rozsiahla, že sa opice medzi ostrovmi presúvať nevedeli. No a na jednom z ostrovov sa naučila opica niečo neobvyklé. O krátku dobu vedci zistili, že aj iné opice na ostrove sa to naučili od nej používať a keď dosiahli “nadkritickú masu”, začali to odrazu používať aj opice na okolitých ostrovoch – bez priameho kontaktu! Čítať ďalej