Paradox čisto v našej hlave

Mailom každú chvíľku niečo prifrčí a minule ma niekto obšťastnil Paradoxnými desatoro. Tak ma dohriali, že som sa šla okamžite pozrieť na web, čo to je zač. Zistila som, že ide o názvy kapitol z knižky Kenta M. Keitha Paradoxné prikázania.  A štýl, akým sú nazvané, i vývody autora článku, čo som na webe našla (“veľkí ľudia s veľkými myšlienkami ohrozujú malých ľudí nízkej mysle”) ma vnútorne bolia. Mám problém s vyjadreniami, ktoré silne polarizujú svet, stavajú nás proti iným a robia z nás Obeť v zmysle: “niekto, kto sa musí obetovať, a preto je lepší ako ostatní, ktorí sa neobetujú”. Už v minulosti som sa s týmto videním sveta potýkala a zatiaľ sa na tom nič nezmenilo – budí vo mne silnú neľúbosť. Čítať ďalej

Ako nám oči pomôžu siahnuť na pamäť tela

Z blogu Lujana Matusa, z článku Viac o smrti ako poradcovi:

Vľavo je nákres smerovania pohľadu a pohybu očí, prevzatý z neurolingvistického programovania (NLP). Z týchto pohybov sa pri NLP odčítava, v akom type vnútorného programu sme práve ponorení. Dá sa použiť na to, aby sme vedeli povedať, či nám niekto klame alebo nie. NLP-praktici používajú pohyb očí na to, aby zrušili negatívne programovanie.

V svojej knihe Awakening the Third Eye: Discovering the True Essence of Recapitulation dáva Lujan Matus techniky na toto použitie, predovšetkým vzostupné a zostupné zízanie na rastliny, pričom zízanie privádza človeka späť do jeho stavu pôvodnosti.

A keď k tomuto príde, mení sa neistota na poznanie, na rozdiel od istoty, ktorá je nástrojom upevňovania vlastnej sebadôležitosti. Čítať ďalej

Tu-a-teraz a hrôzy Japonska

Tenshin článok o Japoncoch a ich mentalite v tejto dobe katastrofy mi pripomenul môj nedávny zážitok. Ja už som taká, že si veci obvykle najprv nepripúšťam, aby som neprodukovala ešte dodatočnú negativitu, ale niekde po ceste je nejaký bod zlomu, kedy sa to prevalí a všetka tá negativita ma dostane. Toto je môj denníčkový zápis z 16.3.:

Včera večer išli dosť hrozné správy v telke z Japonska, o tom reaktore a ľuďoch, ktorí chodia medzi troskami svojho života… Vzalo ma to. Chápem, že je to len súčasť väčšieho plánu vyvažovania energií, ale je to dosť hrozná súčasť a tým, že som si odvykla pozerať do budúcnosti, tak som s ňou zostala v tu-a-teraz celkom sama. 😦

Neodstránilo to ani státie. Síce som bola relatívne uvoľnená, ale niekde v pozadí bol taký slabý pocit nesúhlasu (ako keby som mala právo sa k hocičomu vyjadrovať) a bezmocnosti a ľútosti – nie ľútosti prameniacej zo strachu alebo vďačnosti, že sa to nestalo mne, ale ľútosti spojenej s tým, že tým ľuďom neviem pomôcť. Že neviem “od-stať” to, čo sa stalo. Čítať ďalej

Zo stalkovacej skupiny: štartujeme štvrtou dohodou

Keď som plánovala, ako stalkovať, navrhla som si postup: mesiac na každú dohodu s výnimkou štvrtej; tú začať ako prvú a stalkovať ju paralelne pri všetkých ostatných, pretože to je jediný spôsob, ako 1. ustáť tie ostatné a 2. odstalkovať túto štvrtú dohodu.

Ruizova štvrtá dohoda sa volá „rob vždy najlepšie, ako dokážeš“ (Always Do Your Best).

Táto dohoda tvorí základňu pre hocijaké iné zdravé životné návyky, teda aj pre tie zvyšné dohody 1-3 a 5. Je to niečo ako „vykonávacia smernica“ 🙂 . A nasledovný text je upravený článok zo stalkovacej skupiny: Čítať ďalej

Vnímanie: udržiavatelia a tvorcovia

Ďalší z článkov prevzatých zo stránky The Toltec Path. Nebudem sa opakovať, ako veľmi sa mi páči pohľad autorky, ale tento článok začína dokonca podobne ako veľa mojich – citátom z Castanedu 🙂 :

Sme vnímajúce bytosti. Ale svet, ktorý vnímame, je ilúzia. Je vytvorená opisom, ktorý nám bol opakovaný od okamihu, kedy sme sa narodili.

Na svete je obrovské množstvo rôznorodých ľudí a ich klasifikácií. Jedna z týchto klasifikácií ich delí na dve skupiny: na tvorcov a udržiavateľov. Ako don Juan hovorí, sme vnímajúce bytosti, ale väčšina ľudí udržiava ilúziu, ktorú nadobúdali odo dňa, kedy sa narodili. A pretože väčšina ľudí funguje “z hlavy”, pokračujú v asimilovaní myšlienok a predstáv iných ľudí, čím tieto myšlienky a predstavy ďalej udržiavajú. Z týchto myšlienok a predstáv sa potom rodia mytológie, rituály a ideológie. Čítať ďalej

Karuna reiki: symbol Rama

Indické slovo Ráma je meno a súčasne aj zvuková kombinácia na vyváženie pravej a ľavej energetickej časti tela – mužskej a ženskej energie (jin a jang). V karune sa Rama používa na ukončenie liečenia.

V karune Rama harmonizuje naše horné a spodné čakry. Tým môžu začať horné čakry naťahovať univerzálnu energiu a inšpiráciu do nášho energetického systému. Tá sa potom pohybuje nadol a my ju dokážeme zhmotniť do každodenného života cez naše spodné čakry. Jeden zo zdrojov, ktoré mám k dispozícii, hovorí, že Rama otvára čakry v chodidlách a to že stiahne človeka späť do tela; ja to viem tak, že otvorenie čakier v chodidlách odvedie negativitu do zeme. Čítať ďalej

Žiť v reálnom čase

Zasa prichádzam s pasážou z Lujana Matusa. A ako všetky iné pasáže, 1. nie je jednoduchá na preklad a 2. nie je jednoduchá na pochopenie, ale 3. stojí za to rozpitvať si ju. 🙂

To prvé som vyriešila tým, že som ten preklad nevzala až tak doslovne a niekedy som išla na úroveň prenosu myšlienky pri výmene slov a celých slovných spojení. Tí, kto neviete, čo hovorím, nie ste prekladatelia. Tí, čo tušíte, čo hovorím, viete, že riziko posunu je veľké – ale ako sa poznám, som lepšie napojená na myšlienky Lujana Matusa ako na jeho slová… 🙂 Čítať ďalej

Šabľozubý tiger, slabosť a strach

Gaia, si tu? Môžeme hovoriť?
🙂 Prirodzene… Máš otázku?
Nie. Tentokrát rozmýšľam, čo budeme hovoriť… ale predsa len mám otázku! Napadlo ma, či pri najbližšej meditácii by sme nemali meditovať nielen pre teba, ale aj pre seba. Odpustenie ľuďom/zvieratám/veciam, ktoré nás desia alebo jedujú. Dáva to zmysel?
🙂 Všetko, kde sa čistíte od nízkych emócií, dáva zmysel.
Nemusí to byť meditácia len na teba zameraná?
🙂 Nebuď smiešna. Sme jedna energia. Vy ste ja a ja som vy. No a je tam toho, prirodzene, ešte trochu viac… Všetka tá hmota, v ktorej sa pohybujete, živá či neživá, a všetka tá ne-hmota, ktorú ani nevidíte ani necítite, ale cez ktorú ste napojení na nás a na Otca. 🙂 Čítať ďalej

Štvorité rozštiepenie vnímania

Čítať Lujana Matusa sú pre mňa galeje. Už po siedmykrát som vzala jeho knižku a práve som sa chystala ju po siemykrát odložiť (v živote som sa nedostala za stranu 11 😦 ), ale nakoniec som sa zaťala. A neľutovala som…

Najprv samotný Lujan Matus. Nenašla som jeho pôvodné meno ani nič bližšie o ňom. Má na webe stránky a diskusné fóra a vystupuje ako nagual, ale zdá sa, že spadol presne do toho, čo hrozí ľuďom s mimoriadnymi zážitkami – začína byť egomanický. Na diskusnom fóre, ktoré vedie, vraj ľudia zostávajú tak dlho, kým neprejavia názor trochu odlišný od jeho vlastného – a potom sú ním a jeho vernými “vypoklonkovaní”, v našom wordpressáckom žargóne by sa dalo povedať “zabanovaní” 🙂 … Podľa toho, čo som čítala, tak sa tam narába dosť so sociálnym nátlakom a hrozbou deprivácie (“tak vidíš, ako sa cítiš, teraz taká sama?“). Nech už je to hocijako, osoba Lujana Matusa ma nezaujíma, beriem ho s nedôverou a rezervou, ale ak má čo múdre povedať (a to nechám posúdiť ten tichý hlások v svojom vnútri 🙂 ), tak sa budem učiť! Čítať ďalej