Porozumenie – to, čo zotiera hranice “ja”

V poslednom čase som mala niečo ako “pád späť” do starého správania a bola som zaskočená, že k tomu ešte došlo. Nebolo to príjemné zistenie, ale našťastie, už som sa naučila brať situácie ako situácie a nie ako výpoveď o sebe. Keď som dnes náhodou vzala do ruky Pemu Chödrön, otvorila som knihu práve na pasáži o tom, ako si pestovať súcit a porozumenie pre seba i pre zvyšok sveta. Nech sme sebaosvietenejší, niekedy sa aj tak cítime “mimo”, nepatrične, odstavene a osamelo – a vtedy je ťažké zachovať si postoj bojovníka. (Berie ma, ako budhisti bojujú, ale keď inak nedajú… 🙂 ) Lenže práve vtedy potrebujeme najviac silné vlastnosti nášho ducha: jasnosť, porozumenie, dôveru a otvorenosť. Čítať ďalej

Hovoriť alebo nehovoriť o negatívnych myšlienkach?

Na blogu Misy Hopkinsovej som našla článok na tému, ktorú sama v sebe nemám ešte celkom rozlúsknutú, a tak si aspoň hlavné myšlienky prenesiem aj sem, nech sa o tom môžeme pobaviť a ja si viem zastabilizovať aspoň aký-taký názor… 🙂 Ide o úvahu, či je škodlivé hovoriť o negatívnych myšlienkach – či ich hovorením o nich neposilňujeme.

Spôsob, akým hovoríme o negatívnych emóciách, im v podstate dokáže dodať na sile. Poďme si predstavovať:

Predstavme si negatívnu emóciu ako inú osobu, ktorá je s nami v jednej miestnosti. Môžme jej dať meno, osobnosť, nejakú podobu – hocičo, čo nám pomôže ju v danom okamihu vnímať ako niečo iné než sme my sami.

Misa svoju sadu negatívnych myšlienok napríklad nazvala Bossie (označenie komandovačného človeka). Moja vlastná by sa asi volala “Miss Perfect” 😕 . Čítať ďalej

Tonglen

Zasa som si vytiahla jednu z kníh Pemy Chödrön, tentokrát The Places That Scare You (Miesta, čo nás desia). Keď som Chödrönovú čítala naposledy, tak som sa vlastne oboznamovala s budhizmom. Vtedy mi Gabriel parádne navrčal, pretože mi radil nečítať to a keď som sa neskôr pokúsila niektoré budhistické postoje dostať do svojho života, dobre som si natĺkla držku a on to s celkom nearchanjelskou škodoradosťou výdatne a dôkladne komentoval. 😕 Tak keď som teraz siahla po knižke, pre istotu som sa šla pýtať, či môžem. Prekvapilo ma, že nenamietal. Ale stačilo pol hodiny čítania a pochopila som, prečo nenamietal – budhizmus mi už ani náhodou nehrozí. Možno ako učenie je fajn, ale to, čo čítam v Chödrönovej, mi znie ako kázania našich kamarátov krišnistov – pomenovávanie bez vysvetlenia a ak je nejaký pokus o ilustráciu, tak je plytký až strach. Pokúsim sa to ako-tak spracovať, pretože by bola hanba natrafiť na knižku, z ktorej sa nedokážem vôbec nič naučiť. 😦

No, a keď už som sa tak pekne posťažovala 😉 , idem na tému, ktorú sa chystám už pár rokov spracovať a nejako som sa k tomu nedošišmala – tonglen. Čítať ďalej