Väčšina ľudí je najlepšie prispôsobená tomu, aby pohodlne zotrvávali v tom, čo vedia, a verili v to, v čo veriť chcú.
…Ak si myslíš, že život má niečo do činenia s tebou, si stratený v sebadôležitosti a egu a predstavách, ktoré do teba kvapku po kvapke naliali.
…Keď už nepotrebuješ byť sebou a keď už sa celý dokážeš odovzdať (=vzdať sám seba), potom sa môžeš stať všetkým. Už len kratučký záblesk bytia všetkým ťa dokáže nadchnúť viac, než sa dá vypovedať. Ak ťa už nudí byť “ja”, si pripravený. Ale možnože potrebuješ ešte trochu dlhšie? Kto vie? Len ty.
Potom začínajú Wildeove sprisahanecké teórie, ktoré mi však pri kapitole 8 neprichodia až také besné ako v predslove. ( 🙂 Zrejme už na mne popracoval.) Popisuje, ako nás systém vopcháva do chlievikov nesvojprávnosti, a hoci to nemám overené, vyzeralo mi to veľmi pravdepodobné. Čítať ďalej