Katarína mi včera poslala linku na článok, ktorý sa jej zdal ako vhodná potrava pre dušičku eprakoňákov a všetkých ostatných náhodných čitateľov 😉 . Tak ho sem dávam:
Tou brzdou jsou ezoterici!
Často slyším ze svého okolí povzdechy, kolik lidí stále nechápe, co se okolo nás děje a že ani nechtějí nic slyšet a pracovat na sobě a na tom, aby se oni sami a svět už konečně otočil k lepšímu. Naopak že mají nás, kteří se věcem duchovním věnujeme, za sektáře, v lepším případě za magory a ulítlé šílence.
A že tedy duchovně smýšlejícího člověka popadá pocit marnosti, protože nikdo neslyší na ten skvělý nápad žít spolu v lásce a harmonii. A že takhle ta transformace bude trvat věčně!!! Čítať ďalej
Už ste si niekedy kládli otázku, či niečo, čo ste počuli, je skutočne pravda? Pýtali ste sa sami seba, či vám niekto neklame – alebo či dokonca neklamete vy sami sebe? Veríte tým hlasom v hlave, ktoré vám priebežne poskytujú svoju mienku? Máte tendenciu uveriť názoru iných? Ak ste odpovedali “áno” na hociktorú z týchto otázok, pochopíte, prečo správna dávka skepticizmu je dobrá vec, hovorí don Miguel
Keď hovoríme o súcite, obvykle máme na mysli prístup k ľuďom, čo mali menej šťastia ako my. Pretože máme dobré zdravie, stabilný príjem, dobré vzdelanie a lepšie príležitosti, mali by sme súcitiť s inými ľuďmi, ktorí nemajú nič z toho. Ale keď sa snažíme zlepšiť svoju súcitnosť a pomáhať iným, narazíme na poznanie, že súcitné činy zahŕňajú nielen prácu s inými, ale aj prácu na nás samotných, hovorí Pema Chödrön, budhistická učiteľka a spisovateľka (When Things Fall Apart, kap. 13).
Túto maličkú básničku som našla na