Pýtali sa Bashara (kanál Darryl Anka): “Čo presne je vedomie?”
Bashar: “Je to sebauvedomovanie, sebareflexia. Na to, aby si vedel, že ty si ty, potrebuješ niečo iné, s čím by si to mohol porovnať. Bez predstavy ‘iného’ by si nemal predstavu seba. Preto je vedomie doslova sebareflexia, sebauvedomovanie – schopnosť poznať seba cez poznanie toho, čo nie si ty. Je to prvý obraz Všetkého o sebe, aby bolo schopné vedieť, že je.” Čítať ďalej
Prv, než začnete čítať, vyberte si na obrázku človiečika, s ktorým sa najviac stotožňujete!
Hotovo? Čítať ďalej
V piatok som skúsila jeden experiment. Už neviem, prečo som sa doňho pustila – asi aby som si ujasnila, kde ešte mám bloky alebo nevhodné presvedčenia.
Predstavila som si seba na začiatku temného tunela, kde na konci ledva vidno svetlo – ale o to jasnejšie… Okolo mňa bol svet plný farieb a zvukov, presne to, čo mám okolo seba aj dnes. Moja súčasná realita. Čítať ďalej
“Prestaň obviňovať iných ľudí, svojich rodičov, osud či čokoľvek iné za to, ako tvoj život prebiehal doteraz a ako to v ňom práve vyzerá. Rozhodni sa pre spoluutváranie miesto toho, aby si sa videl ako obeť ľudí a okolností. S každým odsúdením zo seba vyrábaš obeť iných.” — Robert Betz
“Vkroč do ohňa sebapoznania. Tento oheň ťa nespáli; spáli len to, čo nie si.”
Práve včera som sa stretla s názorom, že načo babrať svoj “tieň”, veď ľudia sa pritom cítia zle… Čítať ďalej
Jeden z najúchvatnejších channelingov z našej channelovacej skupiny, ktorý prišiel včera od Beverly:
Je to skutočné.
Vidíš nebo a myslíš si, že nie je pre teba. Možno pre niekoho iného. Je také veľké, také široké, taký rozsiahly priestor a bolo by také úžasné dotknúť sa ho, dosiahnuť ho, pohybovať sa na ňom a spomenúť si, že to je tvoje teritórium. Čítať ďalej
Zraniteľnosť nie je náš nepriateľ – ale strach z nej áno:
“Priznať si autorstvo svojho príbehu môže byť ťažké, ale ani zďaleka nie natoľko ťažké ako stráviť svoj život tým, že sa mu budeš snažiť uniknúť. Prijatie svojich zraniteľností je riskantné, ale ani zďaleka nie také nebezpečné ako vzdať sa lásky a pocitu spolupatričnosti a radosti – skúseností, ktoré nás robia najzraniteľnejšími. Čítať ďalej
(Obrázok: No len na seba pozri. Ako si už hore a podobne. Práve čítaš slová, a veľmi pravdepodobne pri tom ani nemáš chuť nikoho zahrdúsiť. Zaslúžiš si kávičku, ty moje malé úchvatné svetielko!)
Nedávno som s kamošom debatila o mojom článku. Skusmo sa pýtal, či to nie je len takých 10 percent, čo ukazujem.
Nuž – aj áno, aj nie.
Nedávno som zistila, že existuje výraz pre to, ako som sa väčšinu svojho života cítila. Bola som unmothered. Nezaopatrená.
Dospelé dieťa, ktorého srdcom sa tiahne materinská rana. Hlboká, pracujúca a zdanlivo nemenná. Písala môj život. Tŕň, ktorý neradno chytať. Čierna diera bez dna. Miluj ma, prosím, miluj ma… a aj tak to nebude stačiť.
Myslím, že je čas na rozpravu o plastových bandaskách. Ide to nejak takto: máte päťlitrovú bandasku. To je jej momentálna kapacita. Jej maximum. Viac vám nedá – nemôže. (V mojom svete síce bandasky vedia expandovať, a tak svoju kapacitu zvýšiť, ale veľa bandasiek o tom nevie, a tak neexpandujú.)
Eprakone - ezoterika a spiritualita 