Dnešná mandala by Ambala nás upozorňuje, že príliš často sa snažíme vytvoriť “výkladnú skriňu”, ktorú by iní obdivovali, miesto toho, aby sme sa venovali len tomu, čo z nás robí unikátnych jedincov:
sebahodnota
Od zimy do jari: deň 21
Ako sa cítia hranice?
- Nie je mojou úlohou “naprávať” iných.
- Je v poriadku, ak sa niekto iný naštve.
- Je v poriadku povedať “nie”.
- Nie som povinný preberať zodpovednosť za iných.
- Nie som povinný predvídať potreby/očakávania iných.
- Je len na mne postarať sa o svoje šťastie.
- Nikto nie je povinný súhlasiť so mnou.
- Mám právo na svoje pocity.
- To, čo som, je dostačujúce.
Vnútorný dospelý, ktorý v sebe nemá lásku
Niekedy má naše vnútorné dieťa smolu a vyrastie v tandeme s vnútorným dospelým, ktorý preň nemá ani najmenšie pochopenie alebo toleranciu. Táto časť z Gabriele Rudolphovej z Das innere Kind und die Stille rozoberá, prečo k tomu dochádza a aké dopady to potom na nás a naše prejavy má.
Keď som spracovávala túto časť, náhle mi prišlo ľúto Čítať ďalej
Nájdi chybu: skutočná láska?
Už som chcela s “nájdi chybu” prestať, ale dnes ma to zasa dostalo… Ako dlho budeme opakovať bezduché, ale dobre znejúce slovné spojenia?
Skutočne má skutočná láska spôsobovať bolesť?
Skutočne máme niekoho iného stavať vyše nás samých, aby sme boli “dobrý človek”? Čítať ďalej
Nakoľko ste “dobrý človek”? (Minitest)
Nemôžeš si ich získať všetkých…
Vždy budú na svete ľudia, ktorým sme sadli, a ľudia, ktorí nás skutočne “nemusia”. Nie je to naša vina – ale rovnako to nie je ani ich vina! Je to “vina” situácie – v jednej situácii sa zišli tí, ktorí sa navzájom nepodobajú, ale sa dopĺňajú.
Keď sa navzájom podobáme, sme si sympatickí. Keď sa dopĺňame, o tom, nakoľko sympatickí si budeme, rozhoduje tá časť, ktorou sa vzájomne prekrývame, ktorú máme spoločnú. Ak však naše hodnoty spočívajú celkom mimo nej, len ťažko k sebe budeme hľadať cestu… Ten druhý bude pre nás nezrozumiteľný a tak urobíme to, čo robíme vždy, keď niečomu nerozumieme – premietneme do toho svoje najtemnejšie obavy a podozrenia. Čítať ďalej
Trochu iný pohľad na sebahodnotu
Túto úvahu som dnes našla vďaka fejsbúku, autorom je Darin Stevenson:
Sebahodnota mnohých ľudí je v skutočnosti falošná. Počuli veci ako “buď hrdý na to, kto si” a “si jedinečný”. To je aj v poriadku, ibaže sebapotvrdenie dostali vtedy, kedy ho hľadali… a hľadali ho v stave aktívnej hlúposti. A tak teraz veria, že ak sa neskláňate pred ich hlúposťou, ste zlá, zlá osoba. Samozrejme, opak je pravda – ak sa kloníte pred ich hlúposťou, ste nebezpečne pomýlení. To prekvapivé sa však skrýva na pozadí celej diskusie. Nemôžete byť naozaj niekto veľký, pokiaľ sa paradoxne nestanete “bezvýznamným”, čo v podstate znamená, že Čítať ďalej
Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú
Otec taoizmu, Lao-Ce, povedal:
“Príjemné sú odmeny pre veľkorysých, veľké sú trápenia pre zatrpknutých. Tí, ktorí poskytujú málo, ale očakávajú veľa, hromadia v sebe trpkosť a priťahujú k sebe problémy. Pozoruj, ako idú, a spoznáš, kedy prichádzajú.”
(Fine are the rewards of the generous, profound the calamities of the bitter. Those who give little but expect much accumulate bitterness and cannot but have trouble. Observe how they go, and you know how they come.)
🙂 Trochu som manipulovala so slovami, aby som do toho dostala to, čo v tom cítim ja – a nemusí to byť nutne to, čo Lao-Ce chcel vyjadriť… Ale všimla som si, že ľudia, ktorých status prevyšuje ich schopnosti (inými slovami, cítia sa ako niečo viac, než za čo ich považuje okolie), bývajú vnútorne nešťastní. Poskytujú okoliu menej, ako si myslia (o tom, koľko poskytujú, totiž rozhoduje okolie a nie oni), ale očakávajú, že sa okolie k nim bude správať tak, ako by prináležalo vzhľadom na ich obrovský (=ich vlastný názor) prínos. No a keďže okolie to vidí inak, okolie sa zaspráva tak, ako to okolie vidí, nie ako to vidí daný nedocenený človek… Čítať ďalej
Naše spojenie je s Duchom, nie s človekom
“Nagual je nagual preto, že dokáže vnímať abstraktno, ducha, lepšie ako iní. Ale to je všetko. Naše spojenie je so samotným duchom a len epizódne s človekom, ktorý nám prináša správu. … Ako navigátori (=ľudia, ktorí sa pohybujú pre nich neznámou realitou) by sme naším konaním mali toto spojenie posilňovať alebo priamo reagovať na situácie, ktoré toto spojenie prináša.” — Carlos Castaneda
Ono to tak nevyzerá, ale ak Castanedov citát vezmeme skutočne vážne, má pre nás ďalekosiahle dopady. Keďže človek s nadradenou schopnosťou je v našom živote epizódny, je len signálom, že už sme tak ďaleko, aby sme aj túto oblasť poznania pochopili a hľadali cez ňu naše spojenie s Duchom. (V angličtine to je “spirit”, čo sa mi páči viac, ale keď to budem dávať do slovenčiny ako “spirit”, tak si polovica obyvateľstva pôjde kúpiť fľašku slivovice. 😕 ) Čítať ďalej




