Pšššt – tomuto nedodám na sile!

“Nevkladaj do slov veci, ktorým nechceš dodávať váhu v svojom živote.

Pretože hovoriť o nich udržiava ich váhu v tvojom živote.”

Abraham

Sme zvyknutí sťažovať sa. Sme zvyknutí nariekať. Cez naše drobné príkoria sa udržiavame v kontakte a súzvuku s inými.

Sú k nám milší, lebo trpíme.

Necítia sa nami takí ohrození, pretože aj nám niečo je; ani my to nemáme “dobré”.

Lenže… čím viac si ťažkáme, tým viac sa príkoria stávajú súčasťou nášho “normálu”!

Začínajú definovať, kto v našom príbehu sme. Čítať ďalej

Naša pozornosť hľadá rovnováhu

Nový rozhovor o channelingu. Túto lekciu som akosi zvládla elegantnejšie ako tie iné – možno preto, že spočíva v prístupe “nechať problém vyhniť” 😛 , v čom som bezkonkurenčný majster sveta:

 

Za seba: keď “vyhnívanie” použijem aj na príkoria, funguje spoľahlivo, len doba presunu fokusu býva rôzne dlhá, pretože som od prírody dosť zazlievačný tvor. 😉 Čítať ďalej

Je to v tvojich rukách – a na konci jazyka

Dnes to bude o tom, že často na príkoria života zareagujeme sebaobranne – vytvoríme okolo seba pancier, cez ktorý už k sebe život nepúšťame. Dochádza k tomu najčastejšie vtedy, keď nám niečo veľmi silno ublížilo. Povieme si “už nikdy viac” a začneme sa podobným situáciám a skúsenostiam vyhýbať.

Ale… (Vždy je nejaké “ale” 😉 .) Keď k tomuto dôjde, uzavreli sme sa v bubline minulého ublíženia. Síce k nám nové ublíženie už neprenikne – ale ani my Čítať ďalej

Február s drakmi: ako sa stávame lepšou verziou nás samých

Vo februári ideme na tému drakov: čo znamená pre nás a ako s našimi drakmi môžeme narábať.

Séria článkov sa opiera o maily Brada Schipke. Brad a jeho priateľka Kayleen Wright majú spoločne firmu OvercomingPTSD.com a zapodievajú sa prácou s traumou a post-traumatickým syndrómom. Keď som na nich narazila, ešte som netušila, že existujú dve formy PTSD… Poznala som len tú jednu, ktorú pozná azda každý – obrovská katastrofa, zásah do života, a my ho nevieme spracovať a začíname reagovať prehnane. Bolo mi divné, že mám všetky príznaky PTSD, ale na nijakú katastrofickú udalosť si nedokážem spomenúť… Už som sa začínala podozrievať, že som ju úspešne vytesnila, keď tu Brad a Kayleen otvorili tému CPTSD, komplexného post-traumatického stresového syndrómu. Tento vzniká navŕšením drobných traumičiek vo veľmi krátkom čase a potom je doživotne prikrmovaný každým príkoríčkom, o ktoré sa potkneme. Čítať ďalej

Ako som bojovala so svojou neschopnosťou cítiť radosť

Už roky sa potýkam s tým, že moje základné vibračné nastavenie nesiaha až po úroveň radosti. Láska bola ešte v poriadku, ale u radosti, čo je len o 40 Hz vyššie, bol STOP. Proste “nie, nijako, za nič na svete”. A všetko, čo ležalo nad radosťou, začalo byť tým pádom skreslené.

Nakoniec na to došli aj moji Krídlatí. Otec pred asi jedenapol rokom vyhlásil, že teraz idú popracovať na mojej radosti. A začali sa hromadiť životné údery. Čítať ďalej

Čo s ťažkou, dusivou energiou?

Dnes sa objavila nová kapitolka z knižky Elvíra: Smrť bosorky, tentokrát s názvom Spúšť, ktorá  rozoberá vhodnosť reagovania na situácie, čo sa nás hlboko a zásadne dotknú:

„Keby som ti vedela nejako pomôcť…“

„Ale veď mi pomáhaš,“ vyhŕkla a odvrátila pohľad, aby skryla slzy v očiach. Ako keby som nevedela, ako sa práve cíti!

Musela môj nával ľútosti postrehnúť, pretože ku mne otočila strhanú tvár a stiahla obočie: „Nepremietaj svoju bolesť do mňa, Zuzafrištáková… Práve teraz by som to nedokázala Čítať ďalej

Keď potlačíme naše vnútorné dieťa

Dnes sa zverejnila 13. kapitolka románu na pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky. Volá sa Kto sa bojí, nesmie do lesa. Tu je ochutnávka:

Mari skonštatovala, že takú uvoľnenú ma už dávno nevidela. „Vieš, že toto ti asi chýbalo? Minule som si v počítači pozerala seminár o archetypoch a bolo tam, že všetci v sebe nosíme archetyp dieťaťa, ktorý sa prejavuje ako životaschopnosť, schopnosť prežiť.“

„Dieťa ako symbol životaschopnosti?“ potriasla som pochybovačne hlavou. Čítať ďalej