SunRádio: Šesť mentálnych pascí, čo znehodnocujú náš život

1507730_565015540246580_51056652_nNa webe som našla na stránke Enchanting Minds dlhší anglický článok o tom, ako niektoré naše samonastolené obmedzenia a automatizmy dokážu poničiť náš život. Na písanie momentálne nemám ani čas, ani ruky, tak som oprášila svoje staré vedomosti, vzala iRiver a začala som robiť “preklad z listu” 😉 a miestami som ho doplnila o vlastné myšlienky.

Tých “mentálnych pascí”, ktoré sú často uložené v podvedomí a tak hlboko, že si ich vôbec neuvedomujeme, je niekoľko (v poradí, v akom sa o nich bude hovoriť): Čítať ďalej

SunRádio: Ako prekonať hlavnú pascu pri zhmotňovaní?

resilienceZ času na čas sa vraciam k zhmotňovaniu, pretože vysvetľovanie zhmotňovania nie je len o zhmotňovaní ako takom, ale aj o spôsobe, akým si konštruujeme našu realitu.

Už sme hovorili o zhmotňovaní z pocitu chcem mať/mám a o tom, ako cez vďačnosť dokážeme vysielať tie správne signály Univerzu, aby sme dostali do života to, čo tam mať chceme. Dnes sa idem povenovať téme obmedzujúcich presvedčení a ako nám komplikujú život Čítať ďalej

Moje podvedomé programy z detstva

10712860_651166894991510_8006315043291778926_nOd Aleša Kalinu som dostala linku na test, kde si môžete pekne vytestovať svoje vovychovávané predsudky. Vyplníte test a mailom dostanete “vylúštenie” 🙂 miery vašej vlastnej pokazenosti 😛 . To vysvetlenie je úplne o ničom, je to reklama na Kalinov seminár a nič viac, ale test ma zaujal. Keď som si tie otázky pozerala, zistila som, že pri hocijakom sebarozvoji nám odpovede na ne pomôžu pochopiť vlastné samonastolené obmedzenia – preto si ich sem prenesiem.

Ale než to urobím, tu je linka na video Aleša Kalinu o tom, ako sa deje naše programovanie počas detstva. Pozrite si ho; ja mám Kalinovo vysvetľovanie kvôli jeho vecnosti a priamočiarosti veľmi rada. 🙂 Priznávam sa, napriek tomu, že je to reklamné video, zopár vecí o sebe som sa dozvedela – a musela som sa dobre zasmiať. 🙂 Čítať ďalej

Nezhmotňujeme kvôli nevhodným presvedčeniam – čo s tým?

149326_275169775966738_693138261_nNa workshope LOA II sme sa zaoberali nevhodnými vedomými i nevedomými presvedčeniami, ktoré nám bránia dostať do nášho života to, po čom túžime. Účastníci pracovali v skupinkách podľa hlavného motívu zhmotnenia. Mali sme zdravie, vnútornú spokojnosť, peniaze; lásku nakoniec neriešil asi nikto. A mám pocit, že mi jedna skupina vypadla, ktorá sedela pod policovou stenou a bádala nad niečím – asi úspechom. 😦

Požiadala som účastníkov, aby mi poslali zoznamy presvedčení, čo vypracovali ich skupinky. Niektorí sa mi ozvali, iní sa možno ešte ozvú, takže tento článok v čase vzniku ešte ani zďaleka nie je kompletný: Čítať ďalej

O obmedzujúcich presvedčeniach

V posledných dňoch prebehol na webe hromadný nábor na teleseminár o zhmotňovaní, ktorý vedie Natalie Ledwell  z MindMovies. Keď už som bola bombardovaná informáciami sprava-zľava, išla som si pozrieť aspoň náborové video, lebo jeden z propagujúcich napísal, že spočiatku všeobecné bla-bla-bla a po piatej minúte skutočne zaujímavé infošky. Tí pred ním to nenapísali a tak som okolo druhej minúty vypla s komentárom “všeobecné bla-bla-bla”. 🙂 Tentokrát som sa nakrútila na piatu minútu a čakala som… a dočkala som sa.

Tu je výpis z toho videa od piatej minúty. Je to o tom, prečo sa nám niekedy nedarí zhmotniť si to, čo chceme – o tom, ako funguje náš mozog, o obmedzujúcich presvedčeniach a ako vznikajú. Čítať ďalej

Presvedčenia kontrolujú náš život

Cez newsletter Joea Rubina sa ku mne dostal marketingový e-mail od Sashe Xarrian. Tá ženská je fakt dobrá. 🙂 Keby som už nemala jeden jej produkt, ktorý nechodí 😛 , hneď by som sa dala nalákať na tento… Ale tak sa s vami podelím aspoň o vysoko motivačný text a návod, “ako na to”, si tu budeme musieť vyskladať sami… 😉

Mail sa volá Toto je kľúč k tomu, ako žiť bez ľutovania.

Pamätáte sa, aké to bolo, kým ste boli dieťaťom? Keď ste verili, že môžete byť čímkoľvek, až vyrastiete? Keď ste verili, že dokážete čokoľvek? Možnosti nemali konca.kraja… Mohli ste byť policajt alebo hasič. Alebo lekár. Alebo kozmonaut.Verili ste, že všetko je možné. Čítať ďalej

O ceste cez tunel

Susan Greggová popisuje príbeh, ako sedeli s Miguelom Ruizom na múriku nad morom a jej sa náhle zmocnila celkom nevysvetliteľná hrôza až panika. Don Miguel jej vtedy povedal, že pocítila prítomnosť smrti. Susan Greggová dodáva, že v tom okamihu začala jej „cesta cez tunel“.

Toto je nový obraz, ktorý si z Castanedu nepamätám. Sama si s tým neviem veľa počať (buď som cez tunel nikdy nešla alebo je „tunel“ len obraz, ktorý u mňa vyzeral inak), a tak sa obmedzím na výťah a prípadne poviem, čo k tomu viem povedať zo svojej skúsenosti (tej „netunelovej“ 🙂 ).

Susan Greggová do tunela vstúpila počas meditácie. Bol „snový“, nepevný, a jeho steny sa zužovali a cítila sa v ňom čoraz horšie a stiesnenejšie. Popisuje to ako hodne desivý zážitok. Napriek tomu ju to ťahalo vpred. Čítať ďalej

Jedinci, ktorí sa potrebujú trápiť

Ďalší článok z Poradne, tentokrát z 24.9.2008:

Zasa vyberám z diskusií na minigrimi, než ich celkom vymažem. Nazbieralo sa tam za tie roky hodne poznania a bola by škoda, keby sa stratili… 😛

Beáta: “Som asi typicky jedinec,ktory sa potrebuje trapit?!Dokazem si vsugerovat hocico,len skoda,ze viac je toho negativneho,nez pozitivneho.”

Trnka: “Beátka, mám tie isté pocity, ak ide o druhých ľudí viem pomôcť – ale sebe nie, tiež sa mi spĺňajú skôr tie negatívne myšlienky.”

Existuje viacero presvedčení, ktoré toto robia s naším vnútorným “programom”. Jedno z nich je pocit menejcennosti, nevyhovovania alebo menšej schopnosti. Môže byť zapríčinený celkom obyčajnými vecami – napríklad na nás zamala kládli rodičia príliš vysoké nároky alebo sme mali jednoducho smolu a párkrát po sebe sme sa dostali do situácií, ktoré sme nemali šancu ustáť. Potom sa takýchto vecí bojíme, robíme si starosti, aby nenastali… Hovorí vám to niečo? Čítať ďalej

Myslíme v slovách a obrazoch

“Nemôžeme myslieť bez slov alebo symbolov a naše myslenie je nimi limitované.” — Laurel Elizabeth Keyes

Je prepojenie medzi naším vnímaním reality, naším myslením a naším jazykom. Z jazykovedy viem, že jazyky sa delia na “mužské” a “ženské” (ten pán, čo to vynaliezol, sa tuším volal Jespersen). Mužské sú dobré vo vyjadrovaní priestorových a časových súvislostí (napr. aj súslednosti dejov). Ženské sú bohaté na vyjadrenia vzťahov, napr. kto koho ako vidí a nakoľko ho má rád. Slovenčina patrí k ženským jazykom. Máme “malý”, “maličký”, “malinký”, “malulinký”, ale máme aj náramne “logické” vyjadrenia typu: “počkám, kým sa nevrátiš”. (Azda budem čakať, kým sa ten druhý vráti, alebo mi niečo uniká?) Takisto sme biedni vo vyjadrovaní časových súsledností a priestorovo je to tiež “tak nejako” (po jánošíkovsky “od buka do buka”).

Náš jazyk však ovplyvňuje naše vnímanie sveta. Pretože má lepšiu sústavu slov na pomenovanie vzťahov, majú u nás vzťahy prioritu. Nie je dôležité, čo sa povie, ale kto to hovorí. (A nepresviedčajte ma, že je to inak.) Čítaj zvyšok