Zas raz emócie, tak snáď už naposledy

“Si anjel a tvoj život je tvoja správa. Môžeš byť nositeľom lží, strachu a deštrukcie alebo nositeľom pravdy, lásky a tvorenia. Ale nemôžeš prinášať súčasne aj lásku, aj lži.” — don Miguel Ruiz

Je začiatok mája, ja som klikla na “náhodný výber článkov” a požiadala o niečo, čo by som dala ako “featured”. No a vybralo mi to tento článok

Najprv sa mi do toho nechcelo. Nechce sa mi večne a znova sa rýpať v starých vzťahoch; unavuje a otravuje ma to a niekde na spodu duše vo mne hlodá ešte navyše aj obava, že by som sa mohla neustriehnuť a spadnúť späť do emotívneho reagovania… 😕 a urobiť zo seba ešte väčšieho osla, než už aj tak som. Navyše som mala pocit, že túto kapitolu som úspešne uzavrela a tak som nechápala, prečo sa odo mňa chce, aby som znovu vyťahovala spomínaný článok. Čítať ďalej

Ja nerobím predpoklady, ja viem!

Nedávno som nakukla som po veľmi dlhej dobe na neverejnú stránku Pini, kde sa stretáva a rozvíja skupinka blogerov aj neblogerov , ktorí spoločne stopujú “Päť dohôd” podľa Ruiza. Aktívnou prispievateľkou som bola vo januári, keď sme stopovali dohodu “Buď bezchybný svojim slovom”, k čomu som napísala myslím, že dva články. Potom ale prišlo na lámanie chleba v praxi a chlebík bezchybnosti slovom sa lámal celý február. A v marci nastala skutočná zábava.

Rozlúčila som sa teda na Pini, kde sa medzičasom venovali dohode “nerob predpoklady” namiesto pôvodne plánovaného “neber nič osobne”. Občas som si podprahovo na tieto dohody spomenula,pretože vnímam ich súvislosť. Aspoň u mňa teda sú veľmi previazané – ak už si niečo vezmem osobne, je to na základe predpokladu, o ktorom viem len ja 😀 Nemala som čas k týmto dohodám napísať ani bodku. – bola som zavalená prácou a veľmi náročnými pracovnými situáciami. Moje zamestnanie je fantastickým školiacim strediskom. Learning by doing is good 😀 Lenže – nielen prácou je človek živý, a za stenami kancelárie, v reálnom živote, sa tiež diali veci. Nikdy som nebola extra urážlivá, ale keď som svoje postoje a reakcie voči mojim blízkym videla vo svetle dohôd, párkrát som si poškrípala zubami, kým som nespracovala a nevzdala sa svojich predpokladov. Prekvapivo potom začalo všetkými vzťahmi prúdiť viac lásky 🙂 Čítať ďalej

Ako naviesť človeka na iné videnie situácie?

Kladenie otázok je spôsob, ako sa niekedy snažím “donútiť” svojho poslucháča, aby si uvedomil, že to čo tvrdí, z môjho pohľadu nie je pravda a teda, že sa mýli. Ja som nad vecou a tak kladiem iba otázky, ktoré keď nebudú pochopené, nič sa vlastne nestane, moja pravda nebude vo svojej podstate ohrozená. V najhoršom prípade, nasadím dotyčnému chrobáka do hlavy, čo nakoniec aj tak vedie k môjmu zámeru, vmanévrovať svojho poslucháča do môjho uhla pohľadu a docieliť tak jeho pochopenie, resp. aspoň zamýšľanie sa nad mojím uhlom pohľadu.

Je to to vlastne forma spätnej väzby. “Toto a toto sa mi nepáči, na tom ako si to a to povedal/a, alebo nepáči sa mi ako to a to robíš”. Je to ale takisto aj forma spätnej väzby, cez ktorú sa sám snažím niečo dozvedieť o pohľade toho druhého.
“Prečo to a to, tak a tak robíš? Nie je to správnejšie, lepšie, ak to budeš robiť tak, ako to robím ja?”.

Tento priamy spôsob spätnej väzby sa mi ale veľmi neosvedčil, pretože často vedie pri dominantných tipoch poslucháčov / prijímačov ku konfliktu, lebo 2. strana to hneď chápe ako kritiku, že to a to robí vlastne zle a ono to aj je vlastne správne pochopené, lebo kritika je forma spätnej väzby, teda aspoň podľa mňa. Čítať ďalej

Zo stalkovacej skupiny: obmedzenie predpokladania cez parafrázovanie

 

Zo stalkovacej skupiny:

Už som sa trochu vyhrabala z prenosu stránky a navyše mi posledné dni po kúpeľni lozili mravce a upozorňovali ma, že zanedbávam “skupinové”, tak som sa rozhodla zasa nakopnúť trochu moje stalkovanie piatich dohôd. (A hlavne som sa ráno pristihla, ako sama sebe z nejakého divného dôvodu vysvetľujem užitočnosť parafrázovania, čo som odinterpretovala ako “operený nákop” 😛 .)

Takže: vybrali sme si tému (ne)robenia predpokladov. Mala som pôvodne pocit, že tu som z toho krásne vonku a budem sa blýskať ako najmúdrejšia, najúžasnejšia a najzručnejšia 😛 , ale realita mi otrčila prostredník… Keď odhliadnem od ezoterickej oblasti, kde sa skutočne držím celkom dobre, v dennom živote predpokladám v jednom kuse! 😳 Niekedy preto, že nemám čas overovať si, inokedy (a oveľa častejšie) preto, že nemám odvahu alebo chuť overovať si. V dennom živote si totiž uhrávam svoje maličké egúšikoviny a to ma vedie k tomu, že sa držím predpokladov, pretože keby som si ich overila, veci by mohli začať vyzerať inak, ako ich vnímam v súčasnosti – a to by mohlo podriapať fasádku môjho egúšiatka-cicúšiatka… Čítať ďalej

"Nerob predpoklady!" Ale ako?

Už sa chystá ďalší mesiac stalkovania a aj keď ešte ani zďaleka nie som bezchybná so svojím slovom, idem sa zamyslieť nad druhou Ruizovou dohodou: “nerob predpoklady!”

Dnes som dostala v Ruizovom newsletteri tento citát:

“Spôsob, ako sa zdržať robenia predpokladov, je klásť otázky. Zabezpeč, aby komunikácia bola jasná. Keď nerozumieš, pýtaj sa. Trúfni si klásť otázky, až kým nebudeš mať vo veci tak jasno, ako sa len dá. Len čo počuješ odpoveď, nemusíš sa domnievať, pretože budeš poznať pravdu.” — don Miguel Ruiz Čítať ďalej

Štyri dohody a tá piata

Vďaka Samuelovi som sa začala hrabať trochu dôkladnejšie v ruizovcoch a našla som interview s José Ruizom z apríla tohto roku o knihe Piata dohoda. Rozhodla som sa, že z neho urobím výťah. Ale najprv trochu o tom, čo tých päť dohôd vlastne je.

V Štyroch dohodách Miguel Ruiz ukazuje, že ezoterické poznanie toltékov možno vystopovať tisícky rokov do minulosti do južného Mexika. Charakterizuje toltékov ako spoločnosť spirituálnych umelcov a vedcov, ktorí sa zišli, aby “skúmali a uchovávali spirituálne poznanie a praktiky praotcov”. Základom toltéckeho učenia je viera, že život nie je nič iné než sen, ilúzia, ktorú si vytvárame našimi presvedčeniami (teda tým, v čo veríme). Kniha vyšla v roku 1997. Čítať ďalej

Predpoklady sú len verzia domýšľania si

Tento článok píšem pre Samuela k našej nedávnej diskusii. Už vtedy som ho mala v počítači, len som ho ešte nemala prečítaný a nevedela som, ako presne sa viaže k tomu, čo Samuela trápilo (teda, domýšľam si, že sa presne viaže k tomu, čo Samuela trápilo 😛 ). Je od dona Miguela Ruiza mladšieho, syna dona Miguela Ruiza, ktorého poznáme z jeho kníh o toltéckom prístupe k životu. Snažila som sa tému prerozprávať čo najľahšie a najzrozumiteľnejšie. 🙂

V gestalt terapii sa hovorí o tendencii spájania tvarov, v slovenskej kuchyni sa hovorieva o domýšľaní si – ale pritom je to o tom istom. Princíp znie: “Spájanie tvarov nastáva vtedy, keď nejaký objekt nie je dokonalý alebo priestor nie je dokonale ohraničený. Ak z konečného tvaru vidno dostatočne veľa, ľudia ho vnímajú ako uzavretý tým, že si doplnia chýbajúcu informáciu.”

Napríklad ak nakreslíte dve strany trojuholníka, náš mozog je schopný uzavrieť obraz tým, že si v duchu domyslí chýbajúcu tretiu stranu. Ak kreslíme kruh a nedotiahneme ho do konca, mozog to urobí za nás. Čítať ďalej