Ak cítime potrebu ľudí vychovávať

donmiguelruiz“Nemôžeme zmeniť iných ľudí. Buď ich máme radi takých, akí sú, alebo ich nemáme radi. Buď ich akceptujeme takých, akí sú – alebo ich neakceptujeme.” — don Miguel Ruiz

(You cannot change other people.  You love them the way they are or you don’t.  You accept them the way they are, or you don’t.)

Ak ich nedokážeme mať radi takých, akí sú, ak cítime potrebu meniť ich, tak považujeme Univerzum za nedokonalé a Boha za babráka, ktorý nevie, ako veci majú byť. (A, samozrejme, my to vieme lepšie.) Čítať ďalej

Nepotrebujeme “vzory”, potrebujeme porozumieť sami sebe

duality-patricia-ariel

“Pri stalkovaní sa obraciame dovnútra a sledujeme každú reakciu, ktorú máme.” — don Miguel Ruiz

V posledných dňoch ma znova dostávajú Ruizove citáty. Teraz mi Ruiz istú dobu nič nehovoril a aj Piatu dohodu som musela odložiť, pretože som sa na ňu nedokázala sústrediť. Ale v poslednom ani nie týždni som zistila, že zasa sa začínam chytať.

Odkladala som si zopár citátov, len som nemala čas ich spracovať. Tak sa mi myšlienky trochu neutriedene pomotali jedna cez druhú. Nejako vyštartovali s tým, že ľudia hľadajú lásku a spokojnosť vždy mimo seba – a že je to nezmysel. Týmto hľadaním “mimo” a upínaním sa na nejakého partnera, ktorý nás “určite zachráni” od všetkého, od čoho potrebujeme byť zachránení, si len posilňujeme svoj vlastný pocit nevyhovovania a núdze – a všetko to pramení v tom, že sme nehľadali na tom správnom mieste; nehľadali sme v nás. Čítať ďalej

Je Boh skutočne “slovo”?

words-12Ďalší deň chodenia po lekároch a počúvanie Ruizovej dohody “buď bezchybný so svojím slovom”. A nové “precitnutie”.

Buď bezchybný so svojím slovom… Ale čo je “slovo”? Ruiz hovorí, že je to to, prostredníctvom čoho tvoríme. Keďže som, kto som, okamžite sa mi ozvalo v hlave: “A čo ruky? Tými netvoríme? Tvoríme len vtedy, keď kecáme?

Keby to bol napísal niekto iný, nie Ruiz, vyhlásim ho za blba. Ale ako počúvam Ruiza (a Petra Coyoteho), na fyzickej rovine ma to mení. Aj keď idem do počúvania celkom emocionálne rozhodená, do 5 minút som v kľude a usmievam sa. Som zmierená s celým svetom. Možno dali Coyotemu nejaký subliminálny podmaz, ale skôr si myslím, že moje telo (jeho pamäť) reaguje na to, čo je za tými slovami. A preto Ruiza za blba vyhlasovať nemienim, ale mienim hľadať uhol pohľadu, kde by sme sa obaja zhodli. 🙂 Čítať ďalej

Čo som si uvedomila o “zrkadlách”

odraz v jazereZasa som začala chodiť po lekároch a v takom prípade využívam cestu autobusom na to, aby som počúvala Ruiza. Je to s ním ako s Castanedom – vždy zarezonuje niečo iné. Veci, ktoré som doteraz chápala nejako, pretože to chápanie zodpovedalo môjmu stupňu poznania, môžem začať chápať inak, ak mám nové zážitky a nové poznanie.

Tentokrát ma “dobila” pasáž, ktorú som už pred časom spracovávala – o tom začmudenom zrkadle.  Je to veľmi pekná pasáž o tom, že všetko je Svetlo a to, čo vnímame ako “hmotu”, je vlastne len odraz svetla na hustejšej vibrácii (mojimi slovami). Ruiz píše, ako chlapík, čo zažil osvietenie,  pochopil, že ak teda Svetlo je Boh, tak on je stelesnením Boha (pretože je obrazom Svetla) a každý iný človek že je tiež stelesnením Boha… Lenže ostatní to nechápali, pretože ich “zrkadlá” boli začmudené dymom predpokladov a vovychovávaných predsudkov. Čítať ďalej

Dostávam sa bližšie k ezoterickej “láske”

love-heart-artwork11Už som sa tu párkrát zavzdušňovala nad tým, ako je ezoterika prepchatá slovíčkom “láska” a pritom si nedáva tú námahu, aby ho aspoň nejako definovala… a tak každý, kto zacíti sexuálnu príťažlivosť k Anči Marčovie, si povie, že ezotericky “miluje”. A ono to tak veľmi často nie je.

Tesne pred Vianocami ku mne doletel ďalší citát dona Miguela Ruiza, ktorý mi začína dávať “lásku” trochu do kontextu. Teda, nie som si istá, že to je presne tá “láska”, ktorou oplývajú všetky tie cukríčkové médiá a ich odkazy, ale táto jeho “láska” mi nejako sedí a tak sa vedome rozhodujem, že pre môj príbeh to bude keď už nie definícia, tak aspoň veľmi platné rozhodovacie kritérium:

“Keď sa na veci pozeráš očami lásky, celá tvoja realita sa mení; všetko ti prichodí krásne.” — don Miguel Ruiz

(With the eyes of love, your whole reality has changed; everything looks beautiful to you.) Čítať ďalej

Som hoden všetkého dobrého

donmiguelruizPrišlo dnes mailom:

“Dnes, Stvoriteľ, je výborný deň na to, aby sme sa spojili v láske. Viem, že som vyjadrením tvojej božej lásky. Pomôž mi akceptovať tvoju lásku – som jej hoden, pretože si ma stvoril a ty tvoríš len dokonalé veci.” — don Miguel Ruiz

(Today, Creator, is a wonderful day for a love communion with you.  I know that I am an expression of your divine love.  Let me accept your love because I am worthy of your love, because you created me, and you only create perfection.)

Ako akceptovať anjela smrti?

Do mailu mi prileteli ďalšie dva citáty Miguela Ruiza, ktoré bezprostredne nadväzujú na citáty použité v tomto článku. Tentokrát je to technika, ktorú k praktizovaniu nelipnutia Ruiz odporúča:

Jeden zo spôsobov, ako praktizovať vzdávanie sa anjelovi smrti, je niečo, čomu hovorím “prilipnúť-odlipnúť”. Možno pri takomto nazývaní pochopíte, ako sa to dá používať v každodennom živote:

Keď k vám niečo príde, prilipnite k tomu a vychutnajte si to tak intenzívne, ako len dokážete. A len čo daný moment pominie, urobte si k tomu odstup a nechajte to odísť. Čítať ďalej

Odstup znamená akceptáciu

Dnes prinášam štyri posledné citáty od dona Miguela Ruiza ako ucelený celok. Týkajú sa toltéckeho učenia:

“Toltécka mytológia nám hovorí, že anjel smrti je s nami stále, pripravený všetko nám vziať. Všetko patrí anjelovi smrti. Nič nie je naše vlastné, ani to fyzické telo nie. Keď si to uvedomíme, vzdávame sa anjelovi smrti a akceptujeme transformáciu života.

Anjel smrti nás učí žiť v tu-a-teraz, čo je jediný okamih, ktorý skutočne máme.

To, čomu toltékovia hovoria “vzdať sa anjelovi smrti”, môžeme nazvať aj “odstup”. Čítať ďalej

Rešpekt alebo láska?

Nedávno som dostala citát Miguela Ruiza, ktorý mi hodne, hodne pomohol… Ezoterika vždy rozpráva o tom, ako máme milovať ľudí. No, nech to točím, jak to točím, ja ľudí milovať schopná nikdy nebudem. Nanajvýš ak tolerovať. Keď ma niekto skutočne dohrieva, v poslednej dobe si poviem “keď stojí za to Otcovi, musí stáť za to aj mne” – a tým sa moja “láska” k ľudstvu vyčerpáva. Iste, po svete behajú jedinci, ktorých si vážim. Iste, po svete behá útla skupina ľudí, ktorých mám rada (alebo ich aspoň bez hocijakého zlého pocitu plne akceptujem takých, akí sú). Ale na celom veľkom svete nebehá jediný človek, ktorého by som milovala… seba nevynímajúc. Čítať ďalej

Countdown 2012: 79 – pravda je lepšia ako strach z toho, že ju uvidíme :-)

Keď mi dnes prišiel mail od Ruizovcov, nejako v jednej vete vystihol pocit, s ktorým zápasím v posledných dňoch:

“Byť vedomý značí vnímať, čo je pravda, nie to, čo vnímať chceme, aby sme zdôvodnili lži, ktorým veríme.” — don Miguel Ruiz

(To be aware is to see what is truth, not what we want to see in order to justify the lies we believe. )

A k tomu sa pripojila pieseň, čo dávali ráno v rádiu a čo sa opakuje a tým sa ma nepúšťa: Čítať ďalej