Miguel Ruiz
Porozprávaj to do existencie – skladanie a rozbíjanie našich príbehov
Všetko začalo na fejsbúku obrázkom, ktorý hovoril:
“Porozprávaj to do existencie.”
A keď som otvorila Ruiza, naďabila som na pasáž o tom, ako nám slovo a reč zhmotňuje celé svety. Idem prerozprávať:
Zažívame veci – a pomocou jazyka sa snažíme nájsť zmysel v tom, čo sa nám deje. Čítať ďalej
Nepotláčaj reakciu ale rieš to, čo ju vyvolalo
Z The Voice of Knowledge (nie priamy preklad; sú v tom aj moje dointerpretovania):
Zakaždým, keď sami seba súdime, zakaždým, keď sami seba zavrhneme, zas raz reagujeme emocionálne – a nie je to príjemná emócia! Ak sa nám naša emocionálna reakcia nepáči, nepotláčajme to, čo cítime, lebo sa to bude stále vracať, ale vyčistime lži, ktoré ju spôsobili. /…/
Sme posadnutí skresleným obrazom seba samých. Koľkokrát ste už počuli niekoho, ako hovorí: “Až sa prejaví moja podstata, neviem, čo sa stane”? Bojíme sa, že niečo v nás vylezie na povrch a všetko zničí. A viete, čo? Je to tak. Ak navonok vylezie tá skutočná osoba, ktorú v sebe nosíme, zničí všetky lži, z ktorých sa skladá náš terajší život – a to je vskutku desivé. /…/ Čítať ďalej
Kto nám ubližuje najčastejšie?
Pokračujem v čítaní The Voice of Knowledge of Miguela Ruiza, menovite kapitolu o emóciách – a začínam rozumieť. Napríklad som v 7. kapitole vylúštila, čo to voice of knowledge vlastne znamená. Prekladala som to pôvodne ako “hlas vedomostí” (štandardné ponímanie), neskôr “hlas toho, čo vieme” a asi pred dvoma týždňami som zistila, že to má celkom iný význam – vnútorný monológ. (Mám problém s týmito toltékmi, čo nemajú jednotnú terminológiu. Už ten svetonázor nie je nijaká prechádzka ružovou záhradou a ešte keď sa k tomu pridá terminologická nejednotnosť, nikdy neviete, o čom práve točia… 😕 🙂 Dosť nariekania; hepi že som to nakoniec čekla. 🙂 )
“Prečo s nami ľudia zle zaobchádzajú? Pretože im dovoľujeme s nami zle zaobchádzať, pretože podľa nášho posúdenia veríme, že si zlé zaobchádzanie zaslúžime. Ale ak ideme viac do hĺbky, Čítať ďalej
Bojujem s pochopením emócií
Zo stránky The Mind Unleashed:
“Zriedkakedy si uvedomujeme, že napríklad naše najsúkromnejšie myšlienky a emócie nie sú v skutočnosti naše vlastné. To preto, že myslíme v slovách určitého jazyka a v obrazoch, ktoré sme nevytvorili my sami, ale ktoré nám odovzdala spoločnosť.” — Alan Wilson Watts
(We seldom realize, for example that our most private thoughts and emotions are not actually our own. For we think in terms of languages and images which we did not invent, but which were given to us by our society.”) Čítať ďalej
Keď naplníme potreby, dostaví sa vnútorná pohoda
“Keď naplníme potreby našej mysle a nášho tela, pozerajú naše oči s láskou. Vidíme Boha vo všetkom. Vidíme Boha dokonca aj v Parazitovi iných ľudí.” — don Miguel Ruiz
(When we fulfill the needs of our mind and our body, our eyes see with love. We see God everywhere. We even see God behind the Parasite of other people.)
Neber si nič osobne – je to o nich a ich vnímaní
O čo sa opiera kontrola?
“Celý ľudský svet kontroly je o robení predpokladov a braní vecí osobne.” — don Miguel Ruiz
(The whole world of control between humans is about making assumptions and taking things personally.)
Predpoklady nám umožňujú predvídať vývin vecí. Branie vecí osobne nám umožňuje konať v svete, kde sa nič nezmení, pokiaľ to nevyvolá nejaká akcia. Problém však je, keď urobíme predpoklady a potom ich začneme považovať za pravdu pravdúcu, jedinú a platnú rovnako pre všetkých.
A zdá sa, že jedno je úzko spojené s druhým. Nikdy som si to neuvedomovala; myslela som, že kontrolovať môžem aj bez vzťahovačnosti. A jedno vám poviem – dopracovala som kontrolu do takej dokonalosti, že som v pohode manipulovala každého a všetkých vrátane vlastného vnímania! Čítať ďalej