Včerajšia debata ma vyprovokovala ísť hľadať článok, kde som na minigrimi kedysi písala o bielych tigroch. Článok je už starý vyše roka, ale moje poznanie sa odvtedy nejako výraznejšie neposunulo a tak je pre mňa ešte stále platný. Aspoň časti z neho vytiahnem teda aj sem – myslím, že sú to veci, ktoré možno opakovať aj donekonečna a vždy sa nájde niekto, komu niečo dajú…
Problémy so sebavedomím a pocitom sebahodnoty (toto druhé označenie mám oveľa radšej) stoja za všetkými našimi limitujúcimi presvedčeniami, vnútornými mantinelmi vnímania. Keď sa rodíme do tohto sveta, naša výchova nás väčšinou učí “zakotviť sa” v tom, ako nás hodnotia iní. Potom žijeme svoj život “navonok”, budujeme pre ostatných “výklad”, aby si nás vážili a aby sa nám v ľudskom spoločenstve žilo ľahšie. (Nezabúdajme, že na Slovensku platí – ak ťa majú radi, dostanú ťa ku korytu. 😛 ) Čítať ďalej
Povedal mi, že by som nemala obmedzovať Pablita svojimi myšlienkami. Povedal, že by som ich mala vypnúť a nechať Pablita na pokoji; že dokonalá vec pre mňa bola pomôcť Pablitovi nezávisle od toho, čo som o ňom vedela.
Nedávno som našla na webe
Nebo je večné. A taká je aj naša skutočná podstata. — Guy Finley
V
Včera som písala o 
Na
Gabriel, my sme chceli písať o láske. Včera si mi hovoril, že to bude naša najbližšia téma. Ja sa sama od seba téme lásky vyhýbam a tak nechápem, prečo o nej chceš písať… Je to kvôli niečomu, čo som urobila alebo neurobila ja? Alebo je to kvôli iným ľuďom?