Keď som čítala Bernadette Vigilovú prvýkrát, rozhodla som sa túto kapitolu pri spracovávaní preskočiť – taká samozrejmá sa mi zdala… Ale odvtedy zopár stalkujúcich (vrátane mňa 😛 ) zažilo čosi, čo považovali sa “pád späť do pôvodného”, a tak som sa rozhodla netváriť sa premúdrelo, nevysvetľovať to každému jednému v extra komentári, ale to spracujem ako článok raz prevždy a pre všetkých.
Ide o vec, ktorej Vigilová hovorí “končená bitka”. Je to o tom, že ako prechádzame rôznymi stupňami stalkovania, môžeme sa stále potkýnať o jeden a ten istý problém v jeho rôznych odtienkoch. Sú to rôzne prejavy tej istej dohody. Emocionálny vzorec správania, pochádzajúci z nej, sa k nám stále znova vracia. Istý typ situácie nás zakaždým ešte rozžeraví do biela. Pod tlakom ešte stále začneme cúvať a spochybňovať sami seba. Už sme si ten vzorec správania premietali nespočetnekrát, čistili sme ho a zbavovali sme sa ho – a odrazu je tu znova! A tentokrát je emócia ešte silnejšia, ešte intenzívnejšia. Ako keby sa zväčšovala! Čítať ďalej →