Z kolien späť na nohy

10mecovDnes ráno, keď ma napadlo písať tento článok, vyzeralo to ešte ako dobrá myšlienka… Už si tým nie som až taká istá. 😕 No dobre, o čo pôjde? Ako viete, pred pár dňami začalo moje najnovšie “anjelské utrum” po tom, ako mi prezradili, že ma v pohode dlhý čas klamali. Celkom sa zrútila moja predstava o realite, pretože všetko, čo som vedela, mohla byť nepravda… Čo si budeme bublať: išla som do kolien. Toto je pokus zadokumentovať, ako taká skúsenosť vyzerá…

[Priznávam, tá ilustračka, ktorú som si vybrala, je dosť dramatická, ale nuž čo narobím…? Ja som už raz taká – “dramatická”… Posledný akčný hrdina! 😛 ]

Čítať ďalej

Stop!

Zažívame zmätok, trápenie a nerozhodnosť? To nie preto, že veci sú zlé, ale len preto, že sa k slovu hlási opäť naše ego, ktoré má isté predstavy o tom, ako by veci mali fungovať, a nechce sa uspokojiť s ničím iným… Spomeňme si, ako sa prejavovalo v minulosti: vykrikovalo, nástojilo, dožadovalo sa, urážalo sa, bránilo sa, plakalo pri nevyhovení, plakalo zo strachu či od zlosti, snažilo sa vyhovieť každému a všetkým, dožadovalo sa pozornosti, vnucovalo svoje predstavy, odsudzovalo a posudzovalo, udieralo na oplátku… Ale chceme, aby sa to opakovalo? Chceme všetku svoju energiu vymíňať na tieto zbytočné veci? Čítať ďalej

Kto je “ja”? O tom, s čím sa identifikujeme

V tomto texte ide o voľné pokračovanie článku Sme viac než naša predstava o sebe. Aj tu sa opieram o myšlienky Arjunu Ardagha, tentokrát z CD2, Radical Awakening (a tu sa už zbudhistieva 😛 ). Vedú nás k uvedomeniu si, že s čímkoľvek sa identifikujeme, postihujeme len časť toho,  čo skutočne sme. Zakladateľ taoizmu Lao-Ce tomu hovoril “pomenovávaním strácame”: pri pomenovaní (identifikovaní sa s časťou miesto celku) strácame všetky tie zvyšné časti a sme ochudobnení. (Mimochodom, niektoré citáty Lao-Ce, “Starého Majstra” nájdete aj v Zdrojoch pre meditáciu a jeho knihu Tao-Te-Ťing nájdete tu.) Čítať ďalej

Sme viac ako naša predstava o sebe

V knihe Sudden Awakening rozpráva Eli Jaxon-Bear príbeh, ktorý mu rozprával jeho učiteľ Papaji – príbeh o dhobim (indický práč) a jeho stáde oslíkov:

Každý deň dhobi naložil svojich oslíkov špinavými šatami z celej dediny a pobral sa dole k rieke, kde tie šaty opral, vysušil na slnku, poskladal, naložil na oslíkov a vrátil sa s čistou bielizňou späť do dediny.

Jedného dňa narazil na poľovníka, ktorý sťahoval z kože ulovenú levicu. Tá mala porodiť mláďa a dhobimu sa podarilo zachrániť nenarodené levíča. Levíča prežilo a vyrastalo s dhobim a jeho oslami a dhobi nakladal špinavú bielizeň aj na levíča a brával ho spolu s oslíkmi k rieke. Čítať ďalej