Včera som mala divný deň, taký emocionálny. Niečo mi pripomenulo moje mŕtve Mačičky a aj som si poplakala. Potom som šla na autobus do Hornbachu nakúpiť potrebné a keď som sa vracala, sedela som na zastávke na lavičke, čakala na autobus a vyprážalo ma slniečko.

Odrazu som si všimla, že v lesíku cez cestu rastú stromy tak, že tvoria akoby umelý priechod do lesa. Stromy vpredu boli osvetlené, za nimi už len príjemný chládok a temné kmene stromov a krovie. Niečo na tom pohľade ma fascinovalo a než som si uvedomila, prenieslo ma to v duchu na podobné miesto v mojej šamanskej realite – do lesíka na vyvalený strom, kde v občasných lúčoch slnka lietajú muchy. Čítať ďalej →