Tak toto je oblasť, kde je len málo zhôd – každý autor má svoj vlastný systém.
Pri používaní liečivých kameňov si po čase všimneme, že buď stratili svoj účinok, alebo sa ich účinok zmenil, prípadne že sú pri použití nepríjemné. Niekedy sa kameň navyše aj opticky zmení, pukne alebo sa proste stratí. Je to vraj zapríčinené tým, že kameň človeku vibrácie nielen odovzdáva, ale ich od neho aj naberá.
Kým človek vďaka vysokému podielu vody dokáže tieto vibrácie ľahko nabrať, kameň so svojou relatívne malou masou má problém kompenzovať tie vibrácie, ktoré od človeka nabral – a navyše, keď sú hlavne negatívne alebo rušivé (bolesť, choroba a pod.). Pretože štruktúra kameňa je pomerne pevná, je jeho prispôsobivosť malá. Puknutia a zmena farieb sú pokusom o takéto prispôsobenie.
Pritom môžeme rozlišovať medzi dvoma typmi rušenia: rušením na energetickej rovine kameňa a rušením na informačnej rovine kameňa. Na energetickej rovine dochádza k nabíjaniu kameňa elektrostatickou energiou, hlavne pri kontakte s kožou a častom šúchaní. Jantár a turmalín sa takto napríklad elektrizujú. Kameň tým stráca na pružnosti, akoby bol vyčerpaný.
Na informačnej rovine sa do kameňa zapisujú skúsenosti, nálady a vnemy. Ak proces liečenia trvá príliš dlho alebo ak sa kameň príliš dlho používa, môže informácia o chorobe prehlušiť informáciu o liečivej schopnosti kameňa. Tak sa potom stane, že napr. obvykle pohodový, toleranciu podporujúci aventurín spraví zo svojho majiteľa agresívneho zlostníka.
Veľmi opatrne preto treba narábať hlavne s horským krištálom, ktorý je veľmi prispôsobivý a “učenlivý”, ale práve preto aj náchylný meniť svoje programovanie.
Liečivé kamene treba po každom použití zbaviť elektrického náboja, ktorý nadobudli. Potom treba vyčistiť ich informačnú rovinu a nakoniec treba kameň znova nabiť.